Po druhé-Bábika

23. prosince 2011 v 21:53 | The small girl |  To čo vzniklo v mojej mysli

Kde bolo, tam bolo, všade bola tma, len dve malé očká svietili ako jasné hviezdičky. Tie očká plakali. Plakali už dlhé roky, ktoré boli plné trápenia.
V jednom okamihu miestnosť zalialo oslepujúce svetlo a dnu vstúpilo malé dievčatko. Dva blonďavé vrkôčiky previazané ružovými mašličkami pôsobili tak anjelsky. Rozhliadlo sa okolo seba a zbadalo jedinú vec, aká bola v miestnosti. Malú, zaprášenú bábiku, ktorá už iste mala svoje roky. Zdvihlo bábiku a povýšenecky sa na ňu usmialo, "Sadni!" povedala keď bábiku položila na zem. Bábike sa zatrblietali očká a opäť pocítila smútok. Sadla si.
"Ľahni!" skríklo dievča "Jedz! Pi! Sadni!...." opakovala dokola.
Bábika vzlykala stále viac a viac. Keď tá tyranka odišla, rozplakala sa a plakala dlho až do bieleho rána. Vtedy sa tam zase objavila tá nebeská potvora. Deň sa úplne zopakoval. Dievčatko sa neúprosne bavilo na bolesti iného stvorenia.
Bábika taktiež aj túto noc preplakala, ale potom si všimla na zemi pohodené hračky dievčaťa "Ich si tu zrejme zabudla..." uvažovala.
Rýchlo ich všetky pozbierala do náručia a vyšplhala k oknu, keď zrazu...
Svetlo sa rozsvietilo. Malá diablica si všimla čo sa deje a zvolala "Sadni!" Bábika pustila všetky hračky na zem a sadla si. Poslúchala ako vždy!
Dievča kričalo hlasnejšie a hlasnejšie, bábika plakala viac a viac. Zakryla si uši. Už iba matne počula, čo dievča rozpráva. Pomaly sa zdvihla na nohy. Začala pišťať, hlasnejšie a hlasnejšie.
Nejeden človek by asi nevydržal a z miestnosti by ušiel.
Dievčatko stíchlo a prekvapene pozeralo, akoby videlo ducha. Doteraz nevedelo, že tá malá vie rozprávať.
Ostalo ticho! Bábika si chytila hrdlo a dievčatko sa posmešne zasmialo "Sadni!" a ona poslušne sadla. Bábika sa smutne zadívala do očí dievčatka a tá len s veľkým úškrnom na tvári odišla.
Mále očká sa zatrblietali a vytiekla z nich jedna obrovská slza, naplnená smútkom a nenávisťou, no najmä dúfaním po voľnosti. Nič nie je ako má byť, zlo vyhráva a dobro nemá šancu. Žeby sa táto rozprávka mala skončiť zle??
To sa nesmie stať, veď rozprávky a zle?? Nie!
Bábika len dúfala.
O tri dni sa do miestnosti vrútila uplakaná dievčina, ktorá nenávistne pozerala na bábiku.
Kričala "Kvôli tebe, všetky hračky odišli! Aby sa pomstili!" plakala stále viac a jej hlas tiež stúpal
Chytila bábiku pod krk pozerala do malých lesklých očí. Zrazu vytiahla nožnice a strihla.
Malá hlavička jemne dopadla na zem. Bábika už nebola. Jej malé telíčko sa tiež ocitlo na zemi. Posledné čo bábika stihla urobiť, bolo, preliať poslednú slzičku za svoju dušičku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Scotty Scotty | E-mail | Web | 31. prosince 2011 v 17:39 | Reagovat

smutne sa to začína takže ja radšej nečítam dalej :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama