6.časť

24. ledna 2012 v 19:06 | The small girl |  To čo vzniklo v mojej mysli
Pustili sme sa do skvelých toastov s čajom, keď nám mama oznámila, že ideme s Georgom na nákup.
Chceli sme sa hoci ako vyhovoriť, ale nedalo sa. Mame je zle, otec nahráva, takže iba my dvaja môžme ísť.
Obliekla som si fest farebné kárované kraťasy, pod ne dotrhané legíny a môj vrch zdobilo obyčajné oranžové tielko s čipkami.
Musela som nechať šoférovať Georga, inak by sa začali naše hádky, ktoré by neskončili ani do večera.


V aute sme len ticho sedeli a nič neerozprávali. Chalanov sme vyhodili na autobusovej zastávke, odkiaľ už išli domov.
V potravinách sme sa nevedeli dohodnúť, čo bude na večeru, ja som hlasovala za špagety a on za Suši (neviem ako sa to píše)
Nevedli sme sa vôbec dohodnúť a tak sme sa pýtali náhodných okoloidúcich, čo majú radšej. Ten, kto skôr získal desať hlasov vyhral. Samozrejme som to bola ja!!
Keďže ja som rozhodla o tom, čo bude, on vyberal druh omáčky. Rozhodol sa pre mäsovú, alebo iečo podobné, neviem, on to bude variť, ja robím muffiny a cookies.
Poobchode sme sa vozili na nákupnom vozíku, ale potom sme museli prestať, lebo SB-skar nám to zakázl!! Ale aspoň sme zaspomínali na detské časy. V aute sme si naplno pustili Green Day a spievali. Je fajn, že počúvame obaja to isté, aspoň o hudbe sa nehádame. Iba o tom, kto je lepší, samozrejme ja!!
DOma sme všetko pripravili a mamu sme zaviezli k babke, aby hostia neochoreli. Je to od nás voči nej dosť hnusné, ale vravela, že jej to nevadí, tak dúfajme, že to tak aj myslela.
Už iba počkať. Mali by prísť zhruba o dve hodiny.
Taťko, zrovna vyšiel zo štúdia, idem tam!!
Našla som tam texty, ktoré ani neviem od koho boli, tak som ich začala skúšať, jeden sa mi strašne zapáčil a tak som ho naspievala. Stihla som aj gitaru, basgitaru a bicie. Všetko mi to ide dosť rýchlo, akordy som si totiž sama vymyslela, aj rytmus. Už to iba všetko pozliepam dokopy, je to pre mňa hračka. V štúdiu už viem robiť všetko, ocino ma už od malička pripravuje na hudobnú kariéru. A vraj, aby som bola vpredstihu pred ostatnými hudobníkmi, musím si vedieť sama nahrať a vyrobiť dokonalú pieseň.
Nie, že som to iba pozliepala, aj som trošku upravila zvuk, zvýšila svoj hlas a potom zase znížila. Tak fajn, musím si to vypočuť. WoW!!!! Znie to fakt skvele. Idem za otcom, aby si to vypočul.
S krikom som vybehla hore "Ocíííí!! Ocííí!!"
"Čo sa deje zlatko?" ozval sa tatinkov pokojný hlas z obývačky.
"Prišla som za ním a začala som rozprávať "Na stole v nahrávacom štúdiu si nechal text piesne, nebolo napísané pre koho je, ani od koho, tak som ju naspieva-va-va...-va-va...." needokončila som, všimla som si pri otcovy štyry ďalšie postavy. Boli to fakt oni-Good Charlotte!!!
Tak takýto začiatok som si naozaj nepredstavovala. Mala som chuť prepadnúť sa od hanby. Ale aspoň vedia, že môj ocko má tak šikovné dievčatko.
"Chcem vám predstaviť moju dcéru Miriam."
Netradičné meno." podotkol Benji "Teší ma." podal mi ruku. Potom som si popodávala ruku so všetkými členmi. Tvárlila som sa akoby sm nebola ich najväčšia faninka, šlo mi to dosť dobre, hodiny herectva sa vždy vyplatia.
"Tak, čo si to chccela ukázať??" opýtal sa ocko
"Ále, už nič, to počká."
"Neevravela si, že si nahrala pieseň?! Lebo ak áno, my si ju radi vypočujeme."
"Nieee, netrebá." vyhovárala som. CHcela som aby si ju pustili a povedali mi svoj názor, ale trošku som sa hanbila. Som si istá, že si ju aj tak pustia, otec je rád keď sa mnou môže pýšiť a ja som rada, keď ma iný obdivujú.
Mala som pravdu, šli dole, kde som im to už musela pustiť.
"Miriam, tú pieseň som napísal na naše nové CD-čko." pousmial sa Benji
"Oh, prepáčte, ja som nevedela, môžem ju hneď teraz vymazať." zahanbila som sa, cítila som ako sa červenám, mala som pcit, akoby som padala, padala a padala, ale vtedy Joel povedal "Mne sa páči táto verzia. Máš talent, naozaj. Nemôžeš to vymazať, my chceme tú pieseň ako bonus na naše CD, ale iba ak z toho urobíme duo, lebo Benji si tú pieseň napísal špeciálne pre seba. Tak aby aspoň niečo spieval."
Všetci sme vyvalili oči "ČO?!!"
Jediný Joel nebol prekvapený, čo je logické, keďže to povedal.
"Nie to netreba." bránila som sa, nevedela osm si predstaviť, že by ma počul spievať celý svet. Viem, že viem spievať, nemám sa za čo hanbiť, ale-ale-ale, ja vlastne ani neviem, prečo by som nemohla spievať?!!
"SKúsime to s ňou??" opýtal sa Joel chalanov, všetci súhlasne prikývli.
"SOm na teba hrdý, zlatko." povedal ocko.
Cítila som sa skvele, naozaj dokonale!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Annie Annie | Web | 24. ledna 2012 v 22:35 | Reagovat

Dostala jsem úplně hlad teď :/ :D špagety bych si dala hned.. A jinak fakt pěkný, pokračuj :)

2 Catherine Kollins. Catherine Kollins. | Web | 25. ledna 2012 v 13:57 | Reagovat

Júú, je to super máš talent :))

3 @nick@ @nick@ | Web | 25. ledna 2012 v 16:01 | Reagovat

je to možný že umíš takhle psát ? :)

4 Catherine Kollins. Catherine Kollins. | Web | 25. ledna 2012 v 18:26 | Reagovat

:D:D Nj, ale on nie je Sam, on je Jesse, to dievča je Sam :)) Nj, je to krásne že sa takto stretli ^.^

5 didi :-) AFFs didi :-) AFFs | Web | 25. ledna 2012 v 18:50 | Reagovat

Krasne pises :-) inac moc originakny lay :-)

6 Faint Faint | Web | 26. ledna 2012 v 17:03 | Reagovat

úžasné idem si prečítať ďalšiu!

7 Rony Rony | Web | 26. ledna 2012 v 18:10 | Reagovat

To je skvělé! :) Miluju to. :D Mimochodem, já se taky chci vozit v nákupním vozíku :D Jdu si přečíst to další :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama