Jediac zmrzlinu a pozerajúc Twilight, rozmýšľala som o svojom živote.
Vždy som mala tak povediac šťastie (njmä poslednou dobou), na rodinu, priateľov, talent a mnoho ďalších vecí.
Takže, to čo sa stalo dnes sa asi malo stať.
Alebo nie?!
Muselo sa všetko raz obrátiť.
Všetci hovoria, že láska člooveka od základu zmení, mám pocit, že je to pravda.
Z mojej hlbokej úvahy ma prerušil hlasný smiech telefónu.
Áno!
Moje zvonenie je nahrávka zábavy z tábora, ešte keď som mala asi 10 rokov.
"Hello." ozvala som sa neisto
"Hi! I´m Joel. Have you got a time?" ozval sa neuveriteľný smiech, prerušovaný slovami.
Bežne to býva naopak, že smiech sa nachádza medzi slovami, ale u môjho brata to neplatí.
On je celý naopak!!
"Hi, George..." pozrela som sa na číslo a bola som si úplne isté, že je to on!
"Waht´s the madder?"
"Nothing." povedal, ale potom pokračoval "I will be sleep in Patrick house. Okey?"
Stlačila som červené tlačítko a rozplakala som sa.
Chcem byť zase sama sebou.
Pred pár dňami som na lásku neverila, teraz viem, že bolí.
Sedela som na posteli a premýšľala, ako v uskutočniť to prekvapenie pre Billyho.
Chcem aby Niall Horan prišiel na Billyho narodeniny, ale mala som problém, nemala som sa s ním ako skontaktovať!
Kdyby tak přišel Niall na moji oslavu...