One Direction- story

31. března 2012 v 20:23 | The small girl |  To čo vzniklo v mojej mysli
Z pohľadu Louisa
Už to trvá dlhých päť mesiacov! Niall každý večer plače, občas jedáva menej ako kedysi a občas zase až príliš veľa aj na neho, je to šialené. A všetko od vtedy ako ju spoznal. Každý večer sa s ním rozprávame. Neviem, ako by sme mu mali pomôcť. Na koncertoch je normálny, aj pri rozhovoroch, či v rádiách, ale stavím sa, že stále myslí na ňu.
Aj teraz sedí za počítačom a ťuká do twitteru, hľadá ju tam, aj keď vie, že nemá ani facebook, ani twitter. Nechce jaj zatelefonovať, lebo vie, že to nie je dobrý nápad, ani SMS.


"Dal by som si mrkvu!" zvolal som, aby som upútal jeho pozornosť, ale on len monotónne povedal "Máš jej plnú chladničku." A venoval sa prezeraniu twitteru. Len som z úst vyfúkol vzduch a šiel si po mrkvu. Za hodinu odchádzame do jednej show. Dúfam, že nepresedí celý čas za laptopom!
Komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Pomyslel som si napokon, ale nedokázal som to nechať tak. S chalanmi sme si sadli pri stôl a začali sme sa vážne rozprávať. Vtedy Hazza vyložil na stôl veľký blok. Boli tam piesne, ktoré napísal Niall o Miri, ani jedna pieseň nedávala zmysel. Nakreslil k tomu dokonca aj kresby "Kde si to našiel?" opýta som sa Hazzy. "Pod jeho vankúšom." Zatváril sa kyslo.

Zatiaľ na Hawaii
Dobre som sa rozhodla. Práve idem na opačnú stranu ostrova s kamošmi, ideme na najlepšie miesto na Hawaii. Prečo najlepšie? Lebo sú tam naozaj super vlny a ja som naozaj potrebovala vypadnúť. Tak sa ideme surfovať.
Po vlnách som svišťala ako víchor. Dotýkala som sa priehľadne čistej vody, ktorá bola už dosť chladná. Neprekážalo mi to. Zrazu som sa šmykla z dosky a prekotila som sa odzadu.

O týždeň neskôr
Nedokázala som otvoriť oči. Celé telo ma bolelo a to najmä hlava, necítila som si nohy, mala som ich naozaj stŕpnuté. Pol hodinu som len nehybne ležala, ale napokon som sa donútila otvoriť oči. Oslepilo ma biele svetlo. Pomaly som začala rozoznávať minimálne tvary okolo seba. Začula som aj tiché tlmené hlasy "Ži-e! Preb-la a!" aj keď nebolo rozumieť všetko, ten hlas pôsobil šťastne a upokojujúco.
Videla som už takmer všetko, aj osoby okolo mňa. Bolo ich päť, no nikoho z nich som nepoznala.
Jeden človek mal dlhý biely plášť, bola som si takmer stopercentne istá, že je to lekár. Žena vedľa neho plakala (zjavne od šťastia, lebo sa usmievala) mala dlhé hnedé vlasy a nádherné zelené oči. Zistila, že sa na ňu pozerám a povedala "I am your mother!" Moja mama, prečo som ju teda nepoznala?! Ale niečo ma nútilo veriť jej, niečo, čomu som nerozumela.
O mesiac neskôr:
Prebudila som sa. Zacítila som vôňu domova, vôňu čokoládového koláču s brusnicovým sirupom a vanilkou. "Konečne doma!" povzdychla som si. Mesiac som strávila v nemocnici a ešte dva týždne sa budem zotavovať doma, chodiť na rehabilitácie. Do školy môžem ísť až potom, ak by sa náhodou niečo stalo, mohlo by to vraj dopadnúť veľmi zle!
Otvorila som okno a v zapätí ho zavrela. Dnu v fúkol chladný vzduch, sprevádzaný s kvapkami dažďa. Tie týždne, ktoré som strávila v nemocnici mi mama rozprávala o Hawaii, o našom dome a o mojich kamarátoch. Pár z nich ma dokonca prišlo pozrieť. Ani chvíľu som nebola sama.
Kým som bola v kóme, trávil so mnou čas môj otec, mama a blízka rodina. Dokonca si kvôli mne kúpila letenku sesternica z Kanady, rozprávala mi o tom, ako sme boli malé. Stále sme robili hlúposti, chodili sme aj stanovať. Z jej rozprávania som pochopila, že nám muselo byť dobre. Ale ja som si nič nepamätala. Povedali mi, že som spadla pri surfovaní a buchla som si hlavu o útes, z vody ma vytiahli kamaráti rýchlo volali sanitku. Previezli ma do nemocnice a snažili sa mi pomôcť ako len vedeli. Vraj mi nedávali veľa času, lebo ma držali iba prístroje, ale keď som sa prebrala, bol to zázrak.
O 5 mesiacov neskôr(jún, 3 týždne pred prázdninami) :
Chriss mi pevne uchopil ruku a ťahal ma preč od školy. Prešli sme celú Mamo Streat, Kinoole streat až sme sa dostali k rohu Luana Ct. Varia tam výbornú kávu, bola som rada, že sme šli práve sem, lebo tu sme sa prvý raz pobozkali. Od vtedy ubehli už dva mesiace. Sadli sme si pri stôl neďaleko dverí a objednali si kávu. Christopher sa mi zahľadel do očí a povedal "Šťastné výročie a nádherné narodeniny." "Spomenul si si." Zvýskla som tenkým priduseným hlasom. Pomaly ma pobozkal. Celé poobedie sme potom strávili u mňa doma, učili sme sa na záverečné skúšky, ktoré už budú o tri dni. Potom už iba chvíľku do školy a konečne prázdniny. Prvé letné prázdniny potom, čo som stratila pamäť, som zvedavá ako si ich užijem. Na dva týždne odlietam do Kanady za sesternicou Rony (ale idem tam až koncom prázdnin).
Deň kedy končí školský rok:
Už presedieť iba pár sprostých minút a môže sa ísť na tréning! Doktor mi síce zakázal veľmi behať, ale ja si robím po svojom, minimálne budem trénovať mladších. To mám vlastne aj na pláne, už dva týždne zaskakujem za trénera, ktorý odišiel do Londýna. Vraj na dva mesiace.
Prišla som do telocvične, kde už čakala kôpka malých zasranov. Dala som im kľúče od šatne a bežali sa prezliecť, vrátili sa o desať minút. Tréning sa mohol začať. Vymyslela som tú najhoršiu rozcvičku akú som len mohla. Napokon som ich nechala hrať.
Sedela som na lavičke a vykrikovala po nich. Na chvíľu som ich nechala odpočinú, vtedy som začula slabé brnkanie gitary a tichý spev, ktorý bol čoraz hlasnejší. Pomaly som sa zdvihla lavičky a vyšla som na chodu. Zbadala som tam chalana, chalana, ktorý držal gitaru. Mal blond vlasy, pekné modré oči a široký úsmev, na zuboch pripevnený strojček, ale ani ten nedokázal prekaziť jeho krásu. Vedela som kto to je, bola som si takmer istá, že je to Niall. Niall Horan!
"Ty si..." precedila som piskot pomedzi zuby "Niall."
On len prikývol, priblížil sa ku mne a pobozkal ma, nevydržala som a opýtala som sa "Čo tu robíš? Prečo ma bozkávaš?" "Miri, ale ako môžeš mať tak hlúpe otázky. Sľúbil som, že ťa nájdem keď budeš hocikde. Celý rok bez teba bol naozaj hrozný, nedokázal som sa poriadne sústrediť na nič! Naozaj si mi chýbala!"
Preglgla som naprázdno a poškrabala som si hlavu. "Ty si sa ostrihala." Podotkol a prehrabol mi teraz vlasy krátke takmer po ramená. "Musela som." Odvetila som." Stále som nerozumela, prečo tu je, o čom vlastne rozpráva! "Musela?" "Áno, spadla som zo surfu, mesiac som bola v nemocnici." Vysvetlila som. On ma pevne objal "Už som tu. Dúfam, že to nebolo až také hrozné. No ale mesiac je dosť." "Stratila som pamäť. Vysvetlíš mi už o čom tu stále rozprávaš?!" odtlačila som ho od seba a nazrela mu priamo do tých krásnych modrých očí. Zbadala som v nich slzy, nie veľké, iba také jemné, malé ako kryštáliky.
"Ja...nevedela som...prepáč...už musím ísť...."otočil sa, vybehol von a ja som za ním len pozerala. Po chvíli som sa prebrala a vyšla za ním. Sedel na lavičke pred halou, okolo neho boli ostatný chalani z One Direction. Začali po mne vykrikovať "Čo si mu to urobila?" "To čo za špinavé klamstvo si si vymyslela?" "Si mu zlomila srdce!" "Celý rok nemyslel na nič iné, iba na to, kedy sa s tebou konečne stretne!" prisadla som si k nim a začala som sa obraňovať "Je to pravda. Spadla som pri surfovaní a narazila som si hlavu, stratila som pamäť. Viem, že ste skupina, viem vaše mená, dokonca ste moji obľúbenci, ale ja si naozaj nič nepamätám."
Domov som prišla okolo ôsmej večer, mama ma donútila upratať si izbu. Kým som upratovala, prezerala som si rôzne vecičky, ktoré som našla. Keď som šla povysávať prach za posteľou, našla som tam malú zelenú knižku, bol to môj starý denník. Začala som si ho od začiatku prezerať. Keď som prišla zhruba do stredu, vypadol z neho fialový papier s kvetinkami. Bol na ňom odkaz, od dákeho chalana. Bol do mňa zaľúbený!! Určite to je od Chrissa -pomyslela som si. Ale keď som zbadala fotku na druhej strane, začudovala som sa "To som ja a Niall." Šepla som udivene. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pamäť sa mi nevrátila (ako to býva vo všetkých filmoch), ale zacítila som ostrú bolesť pri srdci "Niall." Zakňučala som.
Rozbehla som sa smer kuchyňa. "Mama! Sľúb, že mi povieš pravdu." Ona len potichu prikývla. "Mala som dákeho chalana ešte pred Chrissom?" opýtala som sa, opäť zopakovala ten pohyb hlavou. Pohla ňou hore a dole. V tej chvíli sa mi v hlave objavilo veľa otázok, ale opýtala som sa len tú jedinú, tú ktorú som najviac potrebovala vedieť "Volal sa Niall?" Mama opäť len prikývla.
Rýchlo som roztvorila dvere a s plačom som bežala na pláž. Usadila som sa rovno do vody, na breh. Sedela som tam plačúc preto, že som ublížila človeku, ktorého v podstate ani nepoznám. Trápilo ma to. Zrazu sa pri mňa zakotúľala lopta. A vtedy som niečo pocítila, zvláštny záchvev vo mne! Takpovediac Deja Vu.
To Deja Vu bolo naozaj silné! Pocity mi kázali otočiť sa, ale rozumu to nepripadalo správne. Chytila som loptu, ležiacu vedľa mňa a pevne som ju objala. Na ramene som ucítila pevné zovretie, nedovolilo mi pohnúť sa. Konečne sa osoba za mnou ozvala "Spomínaš si?!"
Po tvári sa mi opäť začali kotúľať slzy, ktoré spustil ten najdokonalejší hlas "Miri, nie je možné, aby som zabudol, ale povedz mi, či je správne stále dúfať?!"
Jeho ruky konečne skĺzli dole z mojich pliec a pustili ma. Mala som šancu na útek, ale neutiekla som, ostala som čeliť osudu. Zase som mala šancu zízať do tých nádherne modrých očí, bolo to akoby som hľadela na nebo, ktoré je tak čisté, tak nevinné. Pozerali sme sa na seba hodnú chvíľu. Zrazu som urobila prudký pohyb, ktorý bol zrejme obrovskou chybou. Pobozkala som ho. Priamo na pery som položila tie moje. Bol to iba záblesk sekundy a už som bežala preč. Nechcela som sa otočiť! Bola som si takmer istá, že uteká za mnou, ale odmietala som kvôli nemu zastavovať. Vedela som kam bežím, ale nevedela som, či je to to správne rozhodnutie. Keď som konečne spomaľovala, bola som na druhom konci mesta. Takmer pri dome, do ktorého som sa tak ponáhľala. Jemne som zaťukala na okno a keď sa pomaly otvorilo, snažila som sa rozprávať čo najrýchlejšie " I need to talk you somethnig..." odmlčala som sa, keď som spoza neho začula dievčenský hlas "Chrissie, common. I' m a eager." Zamrzla som, zasekla som sa, ostala som tam len tak postávať. Pribehol zadychčaný Niall a mňa nenapadlo nič lepšie, iba využiť jeho prítomnosť "I think, I found love who is not you." Táto veta nedávala presný zmysel, ale vyjadrila to čo som sa snažila povedať. Je koniec!

Z pohľadu Nialla
Už dvadsať minút je voľná a celých dvadsať minút ma drží za ruku. Je to fajn pocit mať ju späť, aj keď nie tak do cela. Ešte stále som jej nepovedal pravdu o tom dni. Ale neviem ako to povedať, kedy to povedať, nedokážem zvoliť vhodné slová aby som to vyjadril a nie to ešte popísal ako sa mi všetko podarilo. Ale musím jej to povedať! Ešte dnes!
Šli sme smerom k pláži, čo mi vyhovovalo, lebo tam sme sa stretli prvý raz a pri mori sa stalo to, čo chcem rozoberať a preto to bude správne miesto. Po chvíli chôdze som zastavil a plačúcu Miri som pomaly posadil "I must told you something...." začal som, ale vtedy som sa zastavil, v hrdle som zacítil knedlík, ktorý sa nedal prehltnúť ani nijak inak dostať von. Odkašľal som si a pomaly a pridrhnuto som pokračoval "Viem čo sa ti stalo, aj som to vedel. Dokonca som tam vtedy bol."
"Čo?!!" zvolala naozaj nahlas a jej oči vyzerali, že za chvíľu sa budú kotúľať po zemi.
Vedel som, že jej to musím celé prerozprávať a už z toho nemôžem vycúvať a preto som to všetko objasnil "Jeden večer, keď som len tak posedával pri počítači som si uvedomil, že bez teba nedokážem už vydržať. Vtedy som nasadol na prvé lietadlo, ktoré letelo na Hawaii. Neoznámil som ani chalanom, že idem preč. Hneď ako pristálo lietadlo šiel som k tebe domov, ale tvoja mama mi povedala, že sa surfuješ. Vedel som kde, lebo si tam vzala raz aj mňa s chalanmi, cestu som si pamätal iba spolovice a tak som sa pýtal náhodných ľudí, ale to je nepodstatné. Proste som tam prišiel a pozeral na teba z auta, nechcel som aby si vedela, že som zúfalí bez teba, ale ja som ťa potreboval vidieť. Pochop. No a potom si padla, okamžite som sa za tebou rozbehol a vytiahol ťa z vody, tvoji kamaráti odtiaľ zdrhli, lebo sa báli, že budú mať zle. Boli ste trošku spitý a neplnoletí. Záchranka prišla, ostal som s tebou v nemocnici iba chvíľu, lebo mi volal nahnevaný manažér a chalani tiež vrieskali do telefónu. Musel som ísť. Niekto mi neoznámil ako sa máš, iba som dúfal."
V jej očiach sa zjavil úsmev, ktorý sa miešal so slzami. Vrhla sa mi okolo krku a do ucha šepla "Thank you, my hero."
Miri:
Niall ma požiadal aby som šla domov a vzala si veci, ktoré potrebujem na tri dni. Chce stráviť tri dni na záhrade v stane. Iba mi dvaja, ak by sa niečo stalo, môžeme okamžite vbehnúť dnu, kde budú chalani bývať takmer celé leto. Zavolali ma aby som s nimi išla do Ameriky na mesiac, ale keďže som sa sľúbila sesternici , môžem s nimi v Kanade stráviť iba dva týždne, ak mi to naši povolia. Moji rodičia s tým určite nebudú mať problém, sú radi keď cestujem, lebo spoznávam nové miesta, učím sa nové jazyky a najmä stretávam nových ľudí a mám príležitosť na nové zážitky. Viem po nemecky (stačil mi rok na výmennom pobyte), anglicky, trochu chorvátsky, česky (to znamená aj slovensky) a v škole sa učím taliančinu. Na jazyky mám šťastie. Mama s otcom mi stále vravia aký sú na mňa strašne pyšný, ako ma majú radi a že ma nikdy nechcú stratiť! Verím im, veď ktorý rodič by chcel prísť o svoje dieťa?! Asi žiadny!!
Veci som si nahádzala do tašky a bežala som na adresu, ktorú mi poslal Louis SMSkou. Prišla som k veľkému žltému domu na rohu Lauta Ct., prešla som cez bránku a zaklopala na dvere. Nik neotváral, preto som šla smerom za dom. Tam som zbadala milión malých žiarivých sviečok, bol to nádherný pohľad, ale ešte krajší pohľad bol na Nialla sediaceho na deke. Čakal kým prídem k nemu a vtedy šepol "Viem, že sa musíš spamätať z rozchodu, z toho čo som ti povedal v parku. Ale toto ber ako darček k narodeninám, ktoré si mala už dávnejšie." Podal mi malú škatuľku. Škatuľku v akej sa dávajú prstene, prívesky, náramky, alebo retiazky. Pomaly a neisto som ju otvorila. Oči sa mi rozžiarili, vnútri sa trblietal krásny prívesok delfína, na jeho opačnej strane bol dátum, 5.7. Usmiala som sa aj keď som nevedela čo presne sa stalo v ten deň, ale mala som predpoklady, že vtedy sme sa prvý raz stretli. Chytila som Nialla okolo pásu a silno som ho objala. Držala som ho tak dlho, až kým mi nestŕpli ruku. Jeho vôňa mi udierala na mozog, ale bola príjemná, omamná!
Chcem sa vrátiť do tej doby, ktorá bola minuloročné prázdniny- pomyslela som si a jemne som sa uškrnula. Vonku sme sedeli do pol noci, keď začínalo pršať. Rozbehli sme sa do stanu, kde sme sa rýchlo zababušili do diek. Sedeli sme tesne vedľa seba a potichu sme sa rozprávali. Niall mi rozprával o všetkom, čo sme spolu zažili, minulé leto. Dohodli sme sa, že namaľujeme Zaynovy tvár na zeleno, vraj sme mu ju už raz natreli na oranžovo. Chcela by som vidieť ako sa tváril, určite to stálo za to. "I want to kiss you." Priblížila som sa k Niallovy s týmito slovami a pomaly som sa dotkla jeho pier. Naše ústa sa spojili a nechceli sa od seba vzdialiť. Pootvoril ústa a ja som pohyb zopakovala.
Zobudila som sa na svitaní a zistila som, že Niall už je hore. Jemne ma objímal a hladil po ruke, to mi spôsobovalo zimomriavky po celom tele. "Miri? Ak sme už teda obaja hore, tak som dostal nápad." S očakávaním som na neho pozrela a on sa usmial "You are beautiful." A ja som len odvetila "My handsome boy." Dali sme si rýchlu pusu a vyšli sme von. Bolo cítiť vlhký vzduch od dažďa, ktorý vystrájal celú noc. Tráva bola mokrá, tak sme ruka v ruke rýchlo prebehli na chodník, ten sa začínal vyhrievať od ranného slnka. "Vyzerá to tak, že dnešný deň bude slnečný." Poznamenala som.
"Chalani nevedia, že si tu, ani to, že sme spolu. Takže to bude prekvapenie." Potichu sme sa zakrádali po dome, v ktorom ešte všetci spali. Prišli sme do izby, v ktorej nikto nebol. Voňalo to tam po škorici a kakau. Niall uchopil vedierko s oranžovou farbou, ktoré ležalo na stole, schmatol dva šťetce a uškrnul sa. Vedela som, na čo teraz myslí. Rozprával mi o tom, čo sme vyviedli Zaynovy. Presne to sme mali v pláne aj teraz!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa ti nový dess?

Nie
Áno

Komentáře

1 VeRu VeRu | Web | 31. března 2012 v 20:32 | Reagovat

Ahoj potřebovala bych hlásnout v soutěži o nej písničku od One Direction budu moc ráda když pro mě budeš hlasovat tady:
http://onedirection-source.blog.cz/1203/sonp-1st-round#komentare
předem děkuju za hlasy

2 Kikush* Kikush* | Web | 31. března 2012 v 22:06 | Reagovat

Úžasný díl, ale stejně bych chtěla aby se jí paměť vrátila.

3 Rony Rony | Web | 31. března 2012 v 22:41 | Reagovat

Pecička. :) Bylo mi to ze začátku tak líto. A pak vlastně taky. Nevím, myslím, že by bylo fajn, kdyby se jí ta paměť vrátila, nebo možná vracela po kouskách? Ale bylo to moc hezké. Jenže chudák Zayn, už zase? :D

4 Lily Love Lily Love | Web | 1. dubna 2012 v 9:35 | Reagovat

chudák Niall :/

5 Lily Love Lily Love | Web | 1. dubna 2012 v 9:36 | Reagovat

Btw hlásni prosím pro mě na http://nanuceek.blog.cz/1203/sons-3-kolo

6 @nick@ @nick@ | Web | 2. dubna 2012 v 19:49 | Reagovat

Hrozně mě to baví .. A máš u toho krásný obrázek ! :)

7 The small girl-admin The small girl-admin | Web | 3. dubna 2012 v 16:17 | Reagovat

[6]: Ďakujem, moja kresba :))

8 Mirco Mirco | Web | 5. dubna 2012 v 9:09 | Reagovat

paci sa mi obrazok aj pribeh..si velmi talentovana :)

9 Mrs. Directioner Mrs. Directioner | 5. dubna 2012 v 17:53 | Reagovat

Hrozně krásný! A díky ! :)

10 Chantee | love-onedirection.blog.cz Chantee | love-onedirection.blog.cz | Web | 5. dubna 2012 v 21:45 | Reagovat

Ahoj :)) Já ti to psala, už je to celkem dlouho :-O :(( Mazala jsem si hodně affs, protože vůbec nic nestíhám. Moc se omlouvám jestli se to neposlalo nebo co s tim je, ale všechno jsem kontrolovala, nevím jakto, že někdy se ten komentář neukáže ://

11 Mrs. Horan Mrs. Horan | Web | 7. ledna 2013 v 15:21 | Reagovat

Ahoj, potrebovala by som pomoc! Mám nová blog a zháňamnávštevníkou ! Píšem aj Stories :D Prosím vás o pomoc :D Vopred Ďakujem :D :P http://onedirection1d1d1d1d.blog.cz/

12 http://onedirection-fanfiction-1d.blogspot.sk/ http://onedirection-fanfiction-1d.blogspot.sk/ | Web | 9. března 2013 v 16:16 | Reagovat

Čauté :D :) Som Monica a dnes som si vytvorila blog :))) Bola by som nesmierne šťastná keby ste mi pomohli a prečítali si príbeh ktorý píšem. 1 koment a pridám ďalšiu časť . Vaša Monica :)
http://onedirection-fanfiction-1d.blogspot.sk/
Sorry za SPAM a Ďakujem :D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama