Story about 1D

14. března 2012 v 20:10 | The small girl |  To čo vzniklo v mojej mysli
Zacítila som príjemnú vôňu čokolády. Nechcelo sa mi otvoriť oči, tak som sa iba pomaly posadila, ohmatala veci okolo mňa. Nebola som v izbe. V izbe, v ktorej som zaspala, teraz som sedela niekde inde. Oči som napokon otvorila a zistila som, že som v obývačke. Začala som ňuchať tú príťažlivú vôňu sladkého, prišla som až do kuchyne, za sporákom stál Niall.

Miešal hrniec plný neodolateľnej pochúťky. Usadila som sa na barovej stoličke. Vonku stále pršalo, ale mne to bolo jedno, pozerala som len a len na Nialla, ktorý tam stál v boxerkách a bol pri varení naozaj sexy! Čokoládu nalial do dvoch šálok, prvú šálku zdobilo srdiečko a druhú asi milión srdiečok, milučké! Položil to na tácku a odniesol preč, ani ma nepozdravil, neusmial sa, proste išiel. Niesol to do izby. Ostala som smutne sedieť. Po chvíli sa vrátil a zamieril rovno ku mne. Jednu ruku mi položil na chrbát, druhú k nohám a zdvihol ma na ruky. Išiel so mnou tam, kde boli aj tie šálky s čokoládou. Celý čas mi pozeral do očí, usmieval sa, jeho oči sa usmievali. Celý žiaril šťastím. Položil ma na gauč, kde pred tým spal Liam. "Kde sú chalani?" šepla som, keď mi do ruky vtisol hrnček. "Pššt." Prisadol si a dal mi letmú pusu na líce. Začervenal sa. "Čo robíš?" pýtala som sa. "To ty si písala, že si myslíš, že romantika môže byť aj cez deň a nie iba večer. Vraj si sa o tom hádala aj s kamoškou. Nie je tak?" Bola to pravda, úplne som zabudla, že čítal kúsok môjho denníku. "Dobre, ale čo robíš?" nevzdala som sa svojej otázky. "Rozmýšľam, či je to naozaj tak." Odvetil. Pili sme čokoládu, pozerali na seba a iba ticho mlčali. Niall položil svoj hrnček a odchlipol si môjho "Chcel som vyskúšať, či chutí tak isto." Cítila som ako sa červenám. Krv prúdila do celej mojej tváre, celá som horela, bolo mi nepríjemne teplo, ale o to som mala pocit, ktorý ma napĺňal. Pozrela som Niallovy do očí, stále v nich boli tie iskry. Blížil sa ku mne. Presne tak ako včera. Zase som sa nechala omámiť jeho sladkou vôňou, jeho modrými očami a dokonalým úsmevom. Naše pery sa dotkli. Ucítila som jeho ruku na chrbte, druhá jeho ruka sa mi hrabala vo vlasoch, jemne mi ich prečesával prstami. Ja som sa ho iba jemne dotýkala na hrudi. Pomaly pootvoril ústa a až vtedy som sa prebrala. Vzdialila som sa zase. Nedokázala som mu vyjadriť, čo k nemu naozaj cítim celé dva dni. Áno, zaľúbila som sa.
"Myslíš, že by to fungovalo?" pohladila som ho po ramene. "Neviem. Nemôžem si byť istý ničím! Ale určite by som sa snažil. Chcem to aspoň risknúť, vyskúšať, ako by to bolo." Rozprával pomaly a naozaj vážne, pohľad mal zaborený v zemi, ale ruky sa stále dotýkali mňa. "Dobre." Povedala som "Čo?" opýtal sa. "Súhlasím. Risknem to." Zopakovala som. Hodil sa mi okolo krku a pevne ma držal. Všetky bunky vo mne žili, nespali, neleniveli, ale behali po celom mojom tele, ako splašené.
Z pohľadu Zayna
Na stole leží zrkadlo, celkom nové, ešte som sa v ňom nevidel, koho asi je?! Je mi to jedno, hlavne, že sa v ňom uvidím. Vzal som ho do ruky, takmer som omdlel! Celú tvár som mal pomaľovanú oranžovou farbou. Aj cez tú farbu bolo vidno ako som očervenel, zakričal som "Niall! Miroslava!" Oni s chichotom dobehli a vybuchli do smiechu hneď ako ma uvideli. Sú spolu už mesiac (takmer celý čas ako sme na Hawaii), ešte ani raz sa poriadne nepohádali. Obaja vedia, že o chvíľu (5 dní) sa musia rozlúčiť a preto si užívajú každú spoločnú chvíľu. Posledné dni robia každému napriek, z každého si robia srandu. O chvíľu budem mať pocit, že existujú traja Loiusovia, ktorých som musel stretnúť práve ja! "Viem, že je pre vás ťažké pochopiť, že nechcem mať oranžovú tvár, ale teraz vás prosím, už sa znormalizujte!" "Dobre." Povedali naraz so sklopeným zrakom a zadržovaním smiechu bolo isté, že to nemysleli vážne, ale nechal som ich tak, lebo by ich asi nič neprinútilo počúvať a ešte k tomu aj počúvnuť. Šli niekam von, mal by som na nich dohliadnuť, lebo oni sú ako malé deti keď sú spolu, sú schopný vyviesť akýkoľvek problém. Pôjdem za nimi, ale až keď si zmyjem túto hrôzu z tváre.
Šlo to dole prekvapivo ľahko, asi to bola len obyčajná vodová farba, alebo tempera. Vybehol som von. Pred dverami sedeli oni dvaja- Miri a Niall. Nechcel som ich vyrušovať, lebo boli naozaj milí spolu. Je na nich vidieť, že sa úprimne ľúbia! Pomaly som zatváral dvere, ale zrazu do mňa vrazil Hazza, ktorý niekam bežal. Vypadol som von dverami a ocitol som sa medzi Niallom a Miri. Udivene sa pozreli najprv na mňa, potom na seba a napokon zase na mňa. Všetci sme sa rozosmiali a aj Harry za nami. My štyria sme sa rozhodli ísť najesť do neďalekej reštaurácie, navrhla ju Miri, lebo tam vraj robia tie najlepšie morské pochúťky z celého Hawaju. Počúvli sme ju. Vieme, že sa jej dá veriť, veď je tu domáca.
Hneď ako sme tam vošli, zacítil som príjemnú náladu. Sadli sme si do jedného zadného boxu. Niall s Miri sedeli vedľa seba na jednej strane a na opačnej ja s Harrym. Tí dvaja si stále niečo šepkali a chichotali sa, túlili sa k sebe objímali sa a občas padla aj dáka pusa.

Z pohľadu Nialla.
Nahádzal som veci čo najrýchlejšie veci do kufru, aby som mohol byť s ňou, s mojou milovanou. Neverím, že už musím odísť, rozlúčiť sa s mojou malou Miroslavou, ktorú som prvý raz stretol na pláži, prvý raz som sa s ňou rozprával, keď som jej omylom kopol loptu do hlavy. Ale bol to ten najlepší omyl v mojom živote. Hneď ako som sa jej pozrel do očí, vedel som, že je výnimočná, že je iná ako všetky ostatné. Tie oči vo mne vyvolali neopísateľný pocit, ktorý zapálil iskry v mojich očiach a v mojom srdci. Som rád, že som ju spoznal a dúfam, že sa s ňou ešte stretnem! Musím sa s ňou stretnúť! Neprežil by som, nevidieť ešte ten úsmev človeka, do ktorého som sa zaľúbil. Písal som pomaly na tyrkysový papier s kvietkami. Tento papier som potom založil do denníku Miri, ktorý som jej vzal keď som bol prvý raz u nej doma. Bolo to vtedy, čo sme sa takmer pobozkali, ale ona sa odtiahla. Ale už na druhý deň som víťazoslávne hladil jej vlasy a bozkával jej pery.
Vrátil som sa do reality, lebo chalani ma už čakali. Vzal som kufor a ťahajúc ho za sebou nastúpil som do auta. Zastavili sme sa u Miri doma. Hneď ako som ju zbadal, slzy sa mi tisli do očí, hodil som sa jej okolo krku. Keď som sa od nej konečne odlepil, zbadal som, že aj ona plače. Rýchlo som jej utrel slzy a nútil ju, aby sa mi dívala do očí. Jej modré oči mi opäť pripomenuli ten deň, keď sme boli na úteku pred fanynkami v tom lese a ona zabudla cestu. Teraz by som sa rád vrátil do toho dňa. Vtisol som jej do ruky zelený denníček a dal jej pusu na rozlúčku. "Nezabudnem," povedal som " o rok...Na začiatku prázdnin, ťa budem čakať tu na Hawaii, na pláži, kde sme sa stretli prvý raz. Nech budeš hockde, ja ťa nájdem! Sľubujem!" rozprával som pomaly, lebo som cítil, že o chvíľu sa rozplačem. Už ma videla plakať, nebude to nič nové. Videla ma vtedy, keď jej Hazza pchal do úst koláč a ja som žiarlil. Mal som právo, myslel som, že Harry ju chce pre seba, ale mýlil som sa! To sa stáva.
"Niall poďme. Kým si nebudete chýbať ešte viac." Uchopil ma za ruku Lima a ťahal ma preč. Usadil ma do auta. Sedel som pri okne, ktorého som sa dotýkal, lebo z druhej strany ho držala Miri. Obaja sme plakali. Od seba nás delilo okno, jedno jediné okno. Ale potom sa auto pohlo a ja som začal opakovať "Zastavte to auto. Zastavte ho! Zabudol som tam moje zlomené srdce." Po hodine som sa upokojil a zaspal. Zobudil som sa až na letisku. Lietadlo malo odlietať o pol hodinu. Bolo tu neuveriteľne veľa ľudí. Dokonca aj veľa fanúšikov, ktorý sa nás snažili dotknúť, ale naša ochranka im to nedovolila. Konečne sme sa prebojovali do lietadla a usadili. Sedel som potichu, neodpovedajúc na otázky chalanov, ignorujúc všetky ich rozhovory. Slzy sa mi stále kotúľali po tvári. Túžil som zistiť ako sa ma Mirka, ale ak by som mal počuť jej hlas, bolo by mi ešte horšie. Opäť som sa ponoril do ríše snov.Zacítila som príjemnú vôňu čokolády. Nechcelo sa mi otvoriť oči, tak som sa iba pomaly posadila, ohmatala veci okolo mňa. Nebola som v izbe. V izbe, v ktorej som zaspala, teraz som sedela niekde inde. Oči som napokon otvorila a zistila som, že som v obývačke. Začala som ňuchať tú príťažlivú vôňu sladkého, prišla som až do kuchyne, za sporákom stál Niall. Miešal hrniec plný neodolateľnej pochúťky. Usadila som sa na barovej stoličke. Vonku stále pršalo, ale mne to bolo jedno, pozerala som len a len na Nialla, ktorý tam stál v boxerkách a bol pri varení naozaj sexy! Čokoládu nalial do dvoch šálok, prvú šálku zdobilo srdiečko a druhú asi milión srdiečok, milučké! Položil to na tácku a odniesol preč, ani ma nepozdravil, neusmial sa, proste išiel. Niesol to do izby. Ostala som smutne sedieť. Po chvíli sa vrátil a zamieril rovno ku mne. Jednu ruku mi položil na chrbát, druhú k nohám a zdvihol ma na ruky. Išiel so mnou tam, kde boli aj tie šálky s čokoládou. Celý čas mi pozeral do očí, usmieval sa, jeho oči sa usmievali. Celý žiaril šťastím. Položil ma na gauč, kde pred tým spal Liam. "Kde sú chalani?" šepla som, keď mi do ruky vtisol hrnček. "Pššt." Prisadol si a dal mi letmú pusu na líce. Začervenal sa. "Čo robíš?" pýtala som sa. "To ty si písala, že si myslíš, že romantika môže byť aj cez deň a nie iba večer. Vraj si sa o tom hádala aj s kamoškou. Nie je tak?" Bola to pravda, úplne som zabudla, že čítal kúsok môjho denníku. "Dobre, ale čo robíš?" nevzdala som sa svojej otázky. "Rozmýšľam, či je to naozaj tak." Odvetil. Pili sme čokoládu, pozerali na seba a iba ticho mlčali. Niall položil svoj hrnček a odchlipol si môjho "Chcel som vyskúšať, či chutí tak isto." Cítila som ako sa červenám. Krv prúdila do celej mojej tváre, celá som horela, bolo mi nepríjemne teplo, ale o to som mala pocit, ktorý ma napĺňal. Pozrela som Niallovy do očí, stále v nich boli tie iskry. Blížil sa ku mne. Presne tak ako včera. Zase som sa nechala omámiť jeho sladkou vôňou, jeho modrými očami a dokonalým úsmevom. Naše pery sa dotkli. Ucítila som jeho ruku na chrbte, druhá jeho ruka sa mi hrabala vo vlasoch, jemne mi ich prečesával prstami. Ja som sa ho iba jemne dotýkala na hrudi. Pomaly pootvoril ústa a až vtedy som sa prebrala. Vzdialila som sa zase. Nedokázala som mu vyjadriť, čo k nemu naozaj cítim celé dva dni. Áno, zaľúbila som sa.
"Myslíš, že by to fungovalo?" pohladila som ho po ramene. "Neviem. Nemôžem si byť istý ničím! Ale určite by som sa snažil. Chcem to aspoň risknúť, vyskúšať, ako by to bolo." Rozprával pomaly a naozaj vážne, pohľad mal zaborený v zemi, ale ruky sa stále dotýkali mňa. "Dobre." Povedala som "Čo?" opýtal sa. "Súhlasím. Risknem to." Zopakovala som. Hodil sa mi okolo krku a pevne ma držal. Všetky bunky vo mne žili, nespali, neleniveli, ale behali po celom mojom tele, ako splašené.
Z pohľadu Zayna
Na stole leží zrkadlo, celkom nové, ešte som sa v ňom nevidel, koho asi je?! Je mi to jedno, hlavne, že sa v ňom uvidím. Vzal som ho do ruky, takmer som omdlel! Celú tvár som mal pomaľovanú oranžovou farbou. Aj cez tú farbu bolo vidno ako som očervenel, zakričal som "Niall! Miroslava!" Oni s chichotom dobehli a vybuchli do smiechu hneď ako ma uvideli. Sú spolu už mesiac (takmer celý čas ako sme na Hawaii), ešte ani raz sa poriadne nepohádali. Obaja vedia, že o chvíľu (5 dní) sa musia rozlúčiť a preto si užívajú každú spoločnú chvíľu. Posledné dni robia každému napriek, z každého si robia srandu. O chvíľu budem mať pocit, že existujú traja Loiusovia, ktorých som musel stretnúť práve ja! "Viem, že je pre vás ťažké pochopiť, že nechcem mať oranžovú tvár, ale teraz vás prosím, už sa znormalizujte!" "Dobre." Povedali naraz so sklopeným zrakom a zadržovaním smiechu bolo isté, že to nemysleli vážne, ale nechal som ich tak, lebo by ich asi nič neprinútilo počúvať a ešte k tomu aj počúvnuť. Šli niekam von, mal by som na nich dohliadnuť, lebo oni sú ako malé deti keď sú spolu, sú schopný vyviesť akýkoľvek problém. Pôjdem za nimi, ale až keď si zmyjem túto hrôzu z tváre.
Šlo to dole prekvapivo ľahko, asi to bola len obyčajná vodová farba, alebo tempera. Vybehol som von. Pred dverami sedeli oni dvaja- Miri a Niall. Nechcel som ich vyrušovať, lebo boli naozaj milí spolu. Je na nich vidieť, že sa úprimne ľúbia! Pomaly som zatváral dvere, ale zrazu do mňa vrazil Hazza, ktorý niekam bežal. Vypadol som von dverami a ocitol som sa medzi Niallom a Miri. Udivene sa pozreli najprv na mňa, potom na seba a napokon zase na mňa. Všetci sme sa rozosmiali a aj Harry za nami. My štyria sme sa rozhodli ísť najesť do neďalekej reštaurácie, navrhla ju Miri, lebo tam vraj robia tie najlepšie morské pochúťky z celého Hawaju. Počúvli sme ju. Vieme, že sa jej dá veriť, veď je tu domáca.
Hneď ako sme tam vošli, zacítil som príjemnú náladu. Sadli sme si do jedného zadného boxu. Niall s Miri sedeli vedľa seba na jednej strane a na opačnej ja s Harrym. Tí dvaja si stále niečo šepkali a chichotali sa, túlili sa k sebe objímali sa a občas padla aj dáka pusa.

Z pohľadu Nialla.
Nahádzal som veci čo najrýchlejšie veci do kufru, aby som mohol byť s ňou, s mojou milovanou. Neverím, že už musím odísť, rozlúčiť sa s mojou malou Miroslavou, ktorú som prvý raz stretol na pláži, prvý raz som sa s ňou rozprával, keď som jej omylom kopol loptu do hlavy. Ale bol to ten najlepší omyl v mojom živote. Hneď ako som sa jej pozrel do očí, vedel som, že je výnimočná, že je iná ako všetky ostatné. Tie oči vo mne vyvolali neopísateľný pocit, ktorý zapálil iskry v mojich očiach a v mojom srdci. Som rád, že som ju spoznal a dúfam, že sa s ňou ešte stretnem! Musím sa s ňou stretnúť! Neprežil by som, nevidieť ešte ten úsmev človeka, do ktorého som sa zaľúbil. Písal som pomaly na tyrkysový papier s kvietkami. Tento papier som potom založil do denníku Miri, ktorý som jej vzal keď som bol prvý raz u nej doma. Bolo to vtedy, čo sme sa takmer pobozkali, ale ona sa odtiahla. Ale už na druhý deň som víťazoslávne hladil jej vlasy a bozkával jej pery.
Vrátil som sa do reality, lebo chalani ma už čakali. Vzal som kufor a ťahajúc ho za sebou nastúpil som do auta. Zastavili sme sa u Miri doma. Hneď ako som ju zbadal, slzy sa mi tisli do očí, hodil som sa jej okolo krku. Keď som sa od nej konečne odlepil, zbadal som, že aj ona plače. Rýchlo som jej utrel slzy a nútil ju, aby sa mi dívala do očí. Jej modré oči mi opäť pripomenuli ten deň, keď sme boli na úteku pred fanynkami v tom lese a ona zabudla cestu. Teraz by som sa rád vrátil do toho dňa. Vtisol som jej do ruky zelený denníček a dal jej pusu na rozlúčku. "Nezabudnem," povedal som " o rok...Na začiatku prázdnin, ťa budem čakať tu na Hawaii, na pláži, kde sme sa stretli prvý raz. Nech budeš hockde, ja ťa nájdem! Sľubujem!" rozprával som pomaly, lebo som cítil, že o chvíľu sa rozplačem. Už ma videla plakať, nebude to nič nové. Videla ma vtedy, keď jej Hazza pchal do úst koláč a ja som žiarlil. Mal som právo, myslel som, že Harry ju chce pre seba, ale mýlil som sa! To sa stáva.
"Niall poďme. Kým si nebudete chýbať ešte viac." Uchopil ma za ruku Lima a ťahal ma preč. Usadil ma do auta. Sedel som pri okne, ktorého som sa dotýkal, lebo z druhej strany ho držala Miri. Obaja sme plakali. Od seba nás delilo okno, jedno jediné okno. Ale potom sa auto pohlo a ja som začal opakovať "Zastavte to auto. Zastavte ho! Zabudol som tam moje zlomené srdce." Po hodine som sa upokojil a zaspal. Zobudil som sa až na letisku. Lietadlo malo odlietať o pol hodinu. Bolo tu neuveriteľne veľa ľudí. Dokonca aj veľa fanúšikov, ktorý sa nás snažili dotknúť, ale naša ochranka im to nedovolila. Konečne sme sa prebojovali do lietadla a usadili. Sedel som potichu, neodpovedajúc na otázky chalanov, ignorujúc všetky ich rozhovory. Slzy sa mi stále kotúľali po tvári. Túžil som zistiť ako sa ma Mirka, ale ak by som mal počuť jej hlas, bolo by mi ešte horšie. Opäť som sa ponoril do ríše snov.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lily Love Lily Love | Web | 14. března 2012 v 21:10 | Reagovat

wow dlouhé ale pěkné :)

2 Kikush* Kikush* | Web | 15. března 2012 v 6:47 | Reagovat

Wow to je opravdu dlouhé, ale dost se to tam opakuje jako sen. Moc se mi to líbí a už se těším na další!!

3 Lily* Lily* | 15. března 2012 v 14:19 | Reagovat

jj beru tě jako Affs

4 @nick@ @nick@ | Web | 16. března 2012 v 9:29 | Reagovat

dokážeš někdy psát špatně ?! ..myslím , že nedokážeš :) nebo jsem to ještě neviděla ! Píšeš jenom úžasně a máš vážně dobrý nápady ! :)

5 diNie diNie | Web | 16. března 2012 v 20:11 | Reagovat

řeknu pravdu. četla jsem to do půlky a ppak už se mi nechtělo, ale jinak nice článek :D

6 Mirco Mirco | Web | 17. března 2012 v 12:39 | Reagovat

skvele :)

7 Scotty Scotty | E-mail | Web | 17. března 2012 v 19:59 | Reagovat

wow dokonalé :*
Zacítila som príjemnú vôňu čokolády BTW nerob chute :DD

8 Tess Tess | Web | 18. března 2012 v 16:04 | Reagovat

Je to super! ^^ Jinak doufám že už bude lééto! ^^

9 @nick@ @nick@ | Web | 18. března 2012 v 16:08 | Reagovat

páni .. první ?! Tak to gratuluji .. my jsme na žádné soutěži ještě nebyli . Hraji totiž s dospělími .. a to my spíše jezdíme po městěch a hrajeme .
Taky jsem jednou hrála hlavní roli .... bylo to děsný ! Už nikdy ! :D

10 Lily Love Lily Love | Web | 18. března 2012 v 16:44 | Reagovat

máš u mě diplom :D :)

11 Lily Love Lily Love | Web | 18. března 2012 v 18:35 | Reagovat

samozřejmě :D dej si ho kam chceš :D

12 ♥Crazy_Luc♥ ♥Crazy_Luc♥ | Web | 19. března 2012 v 23:05 | Reagovat

Moc děkuju;) a hezké:)

13 Rony Rony | Web | 28. března 2012 v 19:51 | Reagovat

Uhmm, Niall v kuchyni, jak zatraceně sexy! Ale nevím, jestli bych mu dala přečíst můj deník (kdybych nějaký měla :D ) Romantika, áách. Ale chudák Zayn,je roztomilý, ale něříkám, že bych neumřela smíchy. :D
Niall, takový milý, já ho chci taky vidět brečet (pro mě :D)
Těším, co vymyslíš dál :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama