One Direction story

15. dubna 2012 v 19:33 | The small girl |  To čo vzniklo v mojej mysli
Pozastavené je stále, iba som vám sem chcela dať niečo na čítanie :))
Dúfam, že sa bude páčiť :P



Vkradli sme sa do izby kde spal Zayn a čo najrýchlejšie sme mu natreli tvár farbou. S chychotom sme vybehli von, ledva sme zadržiavali smiech. Bežali sme až do záhrady, lebo sme chceli vedieť ako dlho bude trvať kým zistia kde sme. Schovali sme sa do stanu. Niall našiel pod svojim vankúšom karty a začal ich rozhadzovať. Hádzali sme po sebe karty a smiali sme sa. Brucho som si zvierala oboma rukami, lebo som v ňom mala riadne kŕče od toho smiechu!
Zips na stane sa začal rozopínať, zbadali sme dokonale upravené vlasy a oranžovú farbu, okamžite nám bolo jasné kto to je. Zayn! Nič nevravel, vošiel do stanu a pevne ma objal "Miri! Konečne je všetko ako má byť!" S Niallom sme sa iba nechápavo pousmiali. Zaynovy vôbec nevadilo, čo sme mu urobili. Asi radosť z toho, že som zase tu je väčšia ako hnev, ktorý mu spôsobuje nafarbená tvár. Po chvíli sa tu objavili aj ostatný chalani a všetci ma objímali. Napokon sme zase začali hádzať karty.
Ja a Niall sme sa odtiaľ vyparili a išli sme na pláž. Plavky som mala na sebe, lebo som v nich spala a Niall tiež!
Prešli sme na jednu súkromnú pláž, kde by sme nemali byť, ale keďže mňa tu pozná každý, môžem byť kde chcem. "V tom stane som sa vôbec nevyspal, ďalšiu noc budeme dnu!" objal ma. "Hi! Miri?" ozval sa dievčenský hlas spoza nášho chrbta. Odtrhla som sa od Nialla a otočila som sa. Stála tam moja spolužiačka. Ona je jedna z mála normálnych. Každú prestávku sedávame na chodbe pri radiátore a smejeme sa, rozpráva mi zážitky, ktoré sme spolu zažili keď sme boli malé, ako nám bolo dobre. Ale potom som sa začala baviť s Mischell a neuvedomovala som si, že ona je namyslená! Až napokon sme sa vraj pohádali kvôli Chrissovy. Ale teraz sme opäť kamošky! "Canady!" hodila som sa jej okolo krku "What are you doing?" opýtala som sa a ona si iba rýchlo chytila uši a zmraštila tvár "Be quiet!" Všetci mi rozprávajú, že veľmi kričím, aj keď iba rozprávam, ale ja si to neuvedomujem, mám pocit, že môj tón hlasu je stále rovnaký. Ale asi je stále príliš hlasný!
"Ty si mi prečo nepovedala, že sa poznáš s Niallom?!" uškrnula sa a už mu podávala ruku. Ja som ani nestačila zareagovať , či sa môžu spoznať a oni sa už predstavovali. Začula som hluk, nesúci sa k nám "Vy blbci! To čo je za farbu?!!!" ziapal Zayn "To nie je tá, ktorú ste mi dali minulé leto, táto sa nedá zmazať!!" Dobehol k nám, prehodil si ma cez plecia a utekal smerom k vode. Trepala som sa ako veľryba na suchu. Zayn sa hodil do vody a spolu s ním som spadla aj ja. Nechcel ma pustiť, držal ma pod vodou 20 sekúnd, keď ma konečne pustil! "Blázon!" zvreskla som. Pozrela som na neho a vybuchla do smiechu. Farba sa vo vode pustila a zafarbila mu vlasy, hlavné bolo, že na tvári mu jej trochu ubudlo. Robím si srandu, vyzeral ako Nemo!
Niall a Canady sa váľali po zemi a držali sa za bruchá. Na pláži sa objavili aj ostatný chalani (Harry, Louis, a Liam). Boli sme tam celý deň až do šiestej večer, vtedy si Niall spomenul na jedlo a ja som musela dať Hazzovy pusu na líce. Prehrala som stávku! Stávka znela: "Ak Niall povie slovo jedlo do siedmej, dám Harrymu pusu. Ak by to slovo vyslovil po siedmej, Harry by dal pusu Canady." Hneď na to bol ďalšia stávka "Ak by som tú pusu Harrymu nedala, Louis by prebehol po pláži nahý, keďže pusu dostal, Zayn sa nemôže celý zajtrajší deň pozerať do zrkadla, inak bude musieť ísť na koncert (ktorý je o týždeň) prezlečený za mrkvu." Som naozaj zvedavá, ako to zajtra dopadne!!
Zayn pozval Canady s nami na večeru do reštaurácie. Všetci navrhovali morskú reštauráciu, ale Loui a ja sme si stáli za pizzou. Počúvli nás! Canady nám teda navrhla pizzeriu, ktorú vlastní jej otec a celá jej rodina, súhlasili sme. Išli sme len kúsok a už sme boli tam. Poznala som to tam, už som tam určite bola a bolo to vtedy, keď mal Jack, kamarát, ktorý so mnou chodí na floorball narodeniny. Robia tam naozaj dobrú pizzu aj hamburgery, povedala by som aj hranolky, ale hranolky neľúbim! Nechutia mi! Všetci sa mi čudujú, že ako mi to nemôže chutiť, ale ja mám proste vyhradené veci, ktoré nemám rada. Sú to tie hranolky, šľahačka a dokonca aj chobotnice! Mama ich pripravila dva týždne po mojom príchode z nemocnice so slovami "Tvoje obľúbené jedlo, zlato." Hneď ako som to zbadala, naplo ma. Nechcela som mamu uraziť a preto som to začala s úsmevom jesť. Prvé sústo som dala do úst a rýchlo som to prehltla, ale hneď som zacítila ako sa mi to vracia hore krkom, iba som rýchlo povedala "To je nechutné!!" chytila som si ústa a bežala som na záchod, kde som to všetko vyvrátila. Mama si myslela, že stále nie som v poriadku, vraj mám ešte následky z môjho zranenia, ale ja som vedela, že nie! Veď by ma doktori nepustili domov, no nie?
Zo minima spomienok, ktoré si konečne pamätám ma prerušila chladná ruka na ramene, Niallova chladná ruka. Dvere na reštaurácií sa otvorili a my sme vstúpili dnu. Chalani sa strašne rehotali a preto sa všetky oči zamierili na nás. Bolo tam dosť plno, najmä veľa mladých báb tam večeralo a keď zbadali One Direction, rozbehli sa. Vstali od stolov a bežali naším smerom. Canady ma potiahla smerom do kuchyne, dvere za nami sa zavreli a my sme bežali dlhou chodbou plnou dverí. Na konci sme zastavili a išli sme pomaly za Canady, tá vedela kam ide. Napokon nám objasnia, že tu býva ona a celá jej rodina. Majú dom spojený s reštauráciou, aby sa rýchlo dostavili v pizzerii, keby sa dialo niečo súrne a dakto by potreboval ísť preč a chcel by si zameniť smenu s iným.
"Canady?" ohlásila som ju, keď nám priniesla limonádu z čerstvých citrónov. So záujmom na mňa pozrela, ale bolo vidno, že kútikom oka pokukuje po Zaynovy. "Nechceme ťa otravovať, tak sa pýtame, či nejdeme niekam inam jesť?" "Si robíš srandu?!" vyvalila oči "Jasné, že ma neotravujete. Teraz ma aspoň nenútia umývať riad," zasmiala sa a pokračovala "pizza bude za dvadsať minút. Čo tak si zatiaľ zahrať Twistera?" Všetci sme s výskotom prikývli. Canady vytiahla so šuplíka škatuľu s hrami, v ktorej bol aj Twister. Rozložili sme ho a mohli sme začať. Točila som a určovala kto má kam dať ruku, alebo nohu.
Desať minút a Liam mal dosť, chcel sa so mnou vymeniť, súhlasila som. Začalo sa odznovu.
Všetci to vzdali, iba ja s Niallom sme bojovali až dokonca. Ocitla sa v mostíku, jeden pohyb, spadla by som. Niall sa zohýbal popod mnou a pravú ruku mal zamotanú s mojou ľavou, prvá noha sa mu ovíjala okolo mojej ľavej. Mala som pocit, že už čoskoro skončím na zemi.
Zrazu sa ku mne Niall naklonil a pobozkal ma, mne sa podlomili kolená a spala som na neho. Všetci sme vybuchli do smiechu.
Keď sa otvorili dvere a dnu vošla Canadina strašia sestra Mandy "Zlezte zo seba dole, ak vás tu nájde otec." Snažila sa hovoriť vážne, ale smiech sa nedal zadržať. Aj ona sa rozosmiala.
Pizzu nám položila na nízky stôl, kolo ktorého boli vankúše. Každý si vzal jeden a usadil sa.
Zayn viedol konverzáciu s Canady. Rozprávali sa o Londýne, vlastne rozprával Zayn, ona tam nebola. Vraj mala ísť pred rokom na výmenný pobyt, ale nepustila ju mama, lebo sa bále, že ju tam nebudú mať radi kvôli tomu, že je černoška!
Dojedli sme a pomaly sme sa zberali k chalanom "domov".
Odchytila som si Zayna, keď bola v vhodná príležitosť a opýtala som sa "Tebe sa páči Canady, že?" Pomaly prehltol a pozrel do zeme "Je to vidieť?" opýtal sa "Ani nie, iba som si všimla, že po sebe pokukujete, hodili by ste sa k sebe."
Zayn stále hľadel do zeme, ale teraz sa usmieval.
Začula som tichá zvonenie môjho telefónu. Ignorovala som to, ale keď som už mala 5 neprijatých hovorov pozrela som, že kto mi volal. Bola to mama.
Okamžite som vytočila číslo, ale mala iný hovor, tak som zrušila. Bola som napätá, nevedela som čo sa deje, ale mala som pocit, že to nebude nič dobré.
Keď som konečne začula zvuk telefónu, rýchlo som to zdvihla "YES, mum?" "You must..."koktala uplakane "must go home..." "Vas Happenin" zažartovala som, ale nebol to najlepší nápad. "We are going to Italia!" povedala mama rázne a zrušila. Premohol ma pocit strachu a bezmocnosti.
Rýchlo som si vzala tašku a rozbehla som sa dole ulicou. Niall bežal za mnou, nikomu som nevysvetlila kam idem, ani prečo.
Otvorila som dvere domu a našla uplakanú mamu sedieť nad kufrom s vecami "Mumy?" "Your dady..." ohovorila potichu "He is..." zdvihla sa zo zeme a rýchlo ma objala "He is dead." Zakňučala
Do očí sa mi začali hrnúť slzy. Ostala som ako prikovaná, nič som nevnímala. Pred očami sa mi zjavila otcova tvár, jeho úsmev. Videla som ho, ako hladká po hlavičke malé dievča s dvoma vrkôčikmi a vraví jej "Miri, it will be alright." Usmieva sa na ňu a pomáha jej nasadnúť na bicykel. Bola som to ja! Zrazu sa mi vrátili všetky spomienky a ja som videla, celý svoj život. Aj ten, ktorý som vďaka nehode zabudla.
Zacítila som objatie. Bola som uväznená v Niallovom zovretí, držal ma zozadu a niečo mi šepkal. Nevnímala som to.
Všetko mi bolo jedno, jediné, čo som si teraz želala, bolo, aby som mohla ešte aspoň raz vidieť môjho ocka toho, ktorý sa o mňa celý život staral toho, ktorý mi veril, ktorý ma vždy podržal a pomohol mi skúsiť to ešte raz.
Spravila som otočku na päte a pevne som chytila Nialla okolo pásu, zožvachlala som si jeho tričko do pästí, pritisla som sa na jeho hruď a plakala som. Niall sa hompáľal z nohy na nohu a hladil ma po chrbte. "Ocko." Zakňučala som "I need to be alone." Povedala som a vybehla som von. Zamierila som za dom do otcovej dielne, sadla som si do veľkej hojdačky, ktorá visela zo stropu. Pomaly som zaspala.
Zobudila som sa pomerne skoro a preto som si vzala bicykel a šla som k jazeru. Tam som sa hodila do trávy a začala som plakať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kikush* Kikush* | Web | 15. dubna 2012 v 20:07 | Reagovat

Je mi líto toho taťky, ale je super, že už si na něco vzpomíná :)

2 Lily* Lily* | 15. dubna 2012 v 21:10 | Reagovat

Moc nestíhám tak jsem si přečetla jenom půlku ale mooc pěkný :)

3 Lily Love Lily Love | Web | 16. dubna 2012 v 15:51 | Reagovat

nějak nestíhám tak jsem si přečetla jenom půlku ale musim si to někdy dočíst :)

4 Scotty Scotty | E-mail | Web | 21. dubna 2012 v 12:09 | Reagovat

to si nechám na večer ;) lebo idem ešte obiehať ... :D

5 Rony Rony | Web | 23. dubna 2012 v 21:57 | Reagovat

Sakra :( To je tak smutný... A přitom ze začátku to bylo tak fajn, vtipné a uvolněné. A teď? Málem si mě rozbrečela:( Ale je to moc hezky napsané. Na jednu stranu jsem ráda, že si vzpomíná. A taky to se Zaynem je super nápad :) Těším se co vymyslíš dál drahá. :)

6 Kateřina Černá Kateřina Černá | E-mail | Web | 24. dubna 2012 v 11:20 | Reagovat

Ahoj, nechceš se přihlásit do soutěže o nejzajímavější blog? Myslím, že máš šanci. :)
http://kaciicernoch.blog.cz/1204/soutez-o-nejzajimavejsi-blog-prihlas-se-i-ty#komentare

7 Mirco Mirco | Web | 25. dubna 2012 v 13:42 | Reagovat

robi lsom kontrolu a som si ta vymazal,ked zacnes opat naplno s blogom ,tak mi napis a ja si ta prida spat :)

8 @nick@ @nick@ | Web | 1. května 2012 v 13:55 | Reagovat

tohle je vážněš pěkně napsané .. je to celkem  smutné,ale to já mám pravě ráda ! Doufám , že se brzy vrátíš ! :)

9 Kikuš Kikuš | 7. října 2012 v 19:35 | Reagovat

Ahoj, tvoj príbeh som začala čítať len dnes a strašne som si ho obľúbila. no jediné s čoho som sklamaná je to píše sa tento príbeh ešte? je pokračovanie? prosím opíš mi strašne by som chcela vedieť ako to skončilo! :) P.S a prečo vlastne nie je pokračovanie?

10 Funúšička Funúšička | 7. října 2012 v 19:36 | Reagovat

[8]:
Píše sa tento príbeh ešte? :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama