Kúsok zo mňa - Články

Story about one direction-the end! + niečo čo sa stalo mne :D

Sun, 20 May 2012 17:03:35 +0200

Ešte pred hokejom by som chcela stihnúť poobiehať aspoň pár affikov :) A začnem hneď! Teda, ešte vám poviem niečo!! V stredu som bola na jednej študentskej konferencii na UKF (vysoká škola), kde študenti prezentovali rôzne projekty niečo čo skúmali. No ale o to nejde! Bol tam jeden chalan a spolužiak sa s ním poznal, bolo nás tam dosť a spolu sme sa bavili. Ďalej....V piatok som toho chalana stretla a dosť dlho sme kecali (ešteže som nešla domov ako som mala v pláne!!). Dohodli sme sa, že v sobotu budeme pozerať hokej (boli s nami aj dve kamošky), ale tie neostali dlho (iba do druhej tretiny) a my sme potom ostali sami. Samozrejme my nie sme normálny ľudia, takže me sedeli v elktre na zemi :D:D:D No ale ide o tom....on tak úžasne obíjma a keď ma nechce pustiť! JOJ! Roztopím sa o chvíľu! Mám jeho šiltovku a zistila som, že vonia ako on :D:D:D:D:D Bežte čítať poslednú časť Stroy About 1D :D Jeden dotaz, koľko rokov by ste mi povedali? :D

"Do riti!" skríkla som a vyletela na rovné nohy. Požičala som si Katine auto, lebo svoje som včera nechala pred Niallovym domom, zamierila som si to do môjho ešte včerajšieho domu. "Fuck her." Nadávala som nahlas, asi až moc nahlas. Mala som otvorené okno!!
Prišla som k domu a pri dverách som zastavila, silno som zabúchala na dvere. Otvoril mi Harry v boxerkách. "Where is Niall?" opýtala som sa a bez pozvania vošla dnu. Harry mal vypúlené oči a pozeral na mňa ako na zjavenie. "He is with you." "How he can be with me, if I am there?" poklepala som Hazzovy po čele. "Your....your..." koktal "your sister......Is it your sister?" dokončil Harry napokon vetu. "Yes! I think, but I realy do not know!" Harry na seba rýchlo hodil rifle a tričko, zobral kľúče od auta a naštartoval. Stále a stále pridával plyn, takmer spôsobil autonehodu, ale nakoniec sa mu podarilo vyhnúť. Prišli sme pri Nando´s reštauráciu a vošli dnu. "He is not there." Poznamenala som, keď som sa tu poobzerala "He is." Opravil ma Harry Zbadala som ho a uvidela som aj seba!

Mala som pocit, že sa pozerám do zrkadla, že idem kričať na svoj odraz, že je to všetko iba zlý sen. "I am your sister." Usmiala sa, akoby sa nič nedialo.
"You are fucking bitch!" povedala som dosť nahlas, lebo takmer všetky oči v Nando´s sa otočili smerom k nášmu stolu. "Pšššt." Dal si Harry prst na ústa a vydal sykavý zvuk. "Seriously?" vypúlila som oči a nadvihla obočie "This girl think, that she is like me. But she is not." Prerušila som sa, odpila som z Niallovho poháru a pokračovala som "She is just bitch who wants to be famous and rich! She does not want Niall who is nice people, Niall who is good guy, Niall who is sweet and cute! She wants Niall who is singer, Niall who is famouse and popular!" dopovedala som svoju myšlienku, ktorú som skrátila o pár neslušných slov. Zdvihla som sa a vykráčala von so vztýčenou hlavou. Tam som sa posadila na schody a začala som plakať. Celý život som túžila po sestre a teraz keď som ju dostala som zistila, že je to len obyčajná mrcha. Dvere sa otvorili asi päť krát a až potom vyšiel Niall. Sadol si ku mne a objal ma "Are you my girlfriend?" opýtal sa po chvíle hladenia ma po hlave. Pozrela som mu do očí, chytila som mu tvár do rúk, priblížila sa k nemu a jemne pobozkala na čelo. Svoje pery som chvíľu nechala pritisnuté na jeho čele, potom som sa odtiahla a povedala "I don´t think...."

Svoje pery som chvíľu nechala pritisnuté na jeho čele, potom som sa odtiahla a povedala "I don´t think....." povedala som pomaly a napokon som vetu pre-formulovala "I need to be free." Pozrela som smutne na neho a jeho oči sa naplnili slzami. "Nialler..." šepla som a odišla.
Vrátila som sa ku Katie domov, kde som okamžite zaspala.
"Nialler?" videla som bledú tvár, áno bol to určite on! Ležal a spal. No zrazu som si uvedomila! Nespal!! Poobzerala som sa okolo a uvidela som mnoho ľudí v čiernom, všetci plakali. Opäť som zhliadla na Niall a celý svet sa začal točiť. V hlave mi pulzovala krv, celé telo ma bolelo a padala som dakam do temna.
Zrazu mnou prešiel chladný pocit a ja som sa strhla. Všetko bol iba sen, vydýchla som a rýchlo som sa obula, hodila na seba mikinu. Vyšla som von a nastúpila do auta. Hnala som sa ulicou, cez polku mesta, až k Niallovmu domu. Vbehla som dnu, aj keď som vedela, že všetci už budú spať.
Mala som pravdu, všade bola tma, iba jediné svetlo vychádzalo z kúpeľne na poschodí. V rýchlosti som vybehla po schodoch a vrútila sa do miestnosti. Na zemi sedel Niall a držal žiletku. Videla som, že sa už chystá priložiť ju k ruke. Srdce mi bilo ako o život, keď som povedala "I love you." Zdvihol zrak, žiletka mu vypadla z ruky a v uplakaných očiach sa mu zalesklo šťastie. Prišiel ku mne a objal ma. Takto sme tam postávali aspoň dvadsať minút. "I love you too." pošepol a objal ma ešte pevnejšie"Frover!" povedali sme naraz.

About me

Thu, 17 May 2012 18:55:55 +0200

To video, ktoré som sľúbila som už natočila, už som ho dávala na youtube, keď to zrazu skapalo a nešlo!! Ja som sa nasrala (mám slbé nervy) a zmazala to!! Tak vám odpoviem na otázky iba tu dole v článku :))) Dúfam, že sa nehneváte!

Toto som dnes vytvorila, lebo sa mi nechcelo učiť a nič sa mi nechcelo!! :D

Koľko máš rokov?
Dám sem foto a vy poviete na koľko typujete?
Naj skupina?
Je ich veľa!! mám rada One Direction, Paramore, Good CHarlotte, Linkin Park a je ich proste veľa :D
Aký je tvoj naj film?
Asi Súboj Titánov
Najväčší trapas v živote?! Asi keď som sa strepala zo schodov a všetci sa zľakli, že čo sa stalo a ja som vybuchla do smiechu "Nevšimla som si schod" !!
Najepší a najhorší zážitok v živote?
Bolo ich veľa tých super, takže neviem povedať, ale jeden z mojich nezabunuteľných je, keď som bola na mojom prvom sústredku!
Najhorší, fuuu....neviem :D
Počúvaš Justina Bieera?
Áno, mám ho rada, nemám nič proti nemu, podľa mňa je fajn :)
Ako by mal vyzerať chalan mojich snov?
Neviem!!! Naozaj neviem! Je mi jedno ako vyzerá (úprime ma to až tak netrápi). Ale keby si už mám vybrať, mohol by vyzerať ako Niall z One Direction alebo Billy z Good Charlotte :D
Ako dlho bloguješ?
Mala som jeden blog a ten mi moc nešiel, mohla som ho mať pol roka, alebo? neviem, nie som si istá! A tento blog mám cca od Vianoc ;)
Najobľúbenejšie jedlo?
Mám rada veľa jedál a vela nemám rada! Ale medzi naj patria rozhodne špagety a vyprážaný syr!
Poznáš Lady Vanilku (blogerka)
Nie nepoznám ;)
Meno tvojej prvej lásky?
Volal sa Jakub a bola to taká milučká detská láska X_X

Ospravedlňujem sa, som hrozné affsko! Nekomentujem vaše články (čítam) a asi ma nemáte ani moc radi, ale celé to je také, že rýchlo čítam a potom musím dakam ísť, ledva som si našla čas teraz napísať článok :/ Chcem sa polepšiť!!

Story about one direction

Wed, 09 May 2012 20:37:21 +0200

Rozhodla som sa zase pridať časť príbehu o 1D (One Direction). :)

To video, ktoré som sľúbila nahrám asi v piatok, tak ho sem potom hodím :D Súhlas? :)

Ak niekto čítate, tak čítajte X_X

Zrazu som začula šušťanie vedľa svojej hlavy. Bol to Niall. Pomaly a neisto si ku mne ľahol, ruku položil na moje brucho a druhou mi uchopil hlavu, ktorú mi položil na jeho hruď. "Niall," vzdychla som "ocko mi bude chýbať." "Viem. Som tu pre teba. Vezmem si toľko voľna, koľko len budeš potrebovať." Povedal, no ja som nesúhlasne pokrútila hlavou "Nemôžem chcieť, aby si kvôli mne prerušil koncerty." "Tak poď so mnou." Navrhol mi Niall a usmial sa. "Nie! Ja chcem teraz byť s mamou, aj ona potrebuje podporu."

Pretočila som sa n brucho tak, že som mala bradu opretú o jeho rameno, pozerala som mu do očí. "Tvoja mama vravela, že sa chce presťahovať do Talianska, ale nechce ťa tam nútiť ísť s ňou. Ty tam máš druhú babku, však?" objasnil mi plány mojej mami. Pochopila som, že keď som večer odišla do dielne, Niall ostal u nás "Prespal si u mňa v izbe?" opýtala som sa a on prikývol.

Obaja sme sa posadili, Niall sa ku mne naklonil a šiel ma pobozkať, ale nedovolila som mu to.

Kufor som zavrela a zazipsovala. S rachotom som schádzala po vonkajších schodoch, keď som sa zrazu otočila a vbehla dnu "Toto je prvý raz, čo vidím novinárov! Doteraz nás nikto nesledoval, lebo nikto nevedel, že ste tu, všetci si mysleli, že ste doma v Londýne." Zavrela som dvere a povedala potichu mame, Niallovy a chalanom. "Naposledy nás spolu odfotili ešte minulé leto, pri rozlúčke, nepamätáš?" pripomenul mi Niall ten deň kedy nás rozdelili jeho koncerty. Od vtedy si všetci mysleli, že už spolu nechodíme. Ale teraz nás museli niekedy odfotiť, bez toho aby sme to vedeli. "Aha!" zvolal Harry a už nám podával telefón. Bol tam článok:
Niall a jeho tzv. minuloročná letná láska sú zase spolu!!
Dievča menom Miroslava (priezvisko neuvedené) boli spolu odfotený na Hawaii kde toto dievča býva.
Niallovej priateľke pred dvoma dňami umrel otec a tak sa ju snaží rozveseliť.
Platí jej a jej mame dovolenku do talianska.
Myslíme si, že ho Miroslava iba využíva, že je to obyčajná zlatokopka! (povedal tajný zdroj)
Radíme Niallovy aby sa s ňou čo najskôr rozišiel, lebo príde o všetko.

Do očí sa mi začali tlačiť slzy "Niall, dúfam, že tomu neveríš?!" pozrela som smutne na neho. "Jasné že nie." Privinul ma k sebe "Veď to ani neplatím, vy tam idete za rodinou. Nesmieš tomu podľahnúť, sú to hlúpe výmysli."

Konečne sa nám podarilo dostať cez všetkých fanúšikov, novinárov a fotografov. Nasadli sme do lietadla. "Dúfam, že sa chalani nebudú hnevať, že s nimi nejdem domov teraz domov." Povedal Niall keď sa usadil a pripútal.

"Moja rodina, je trošku iná, takže ak sa ti bude zdať, že je tam ťažké zapadnúť nič si z toho nerob." Zasmiala som sa po dlhom spánku. Lietadlo pristávalo, mama vedľa mňa stále podriemkavala a Niall stále niečo rozprával. Mám pocit, že dačo bľabotal celý čas, čo som spala.
Vystúpili sme a začali sme sa predierať preplneným letiskom, nikto si ani len nevšímal, že tam je slávny Niall Horan. Fotografi sa objavili až keď sme pred vchodom čakali ne tetu Bett, ktorá stále nechodila. Konečne sme zbadali jej malé červené autíčko, ledva idúce po ceste. Kufor bol zaseknutý a tak som sedela Niallovy na kolenách a vedľa nás bola batožina. Teta nás viezla cez polku mesta Villa San Giovanni, kde nám mal o polhodinu ísť trajekt, ktorý nás previezol na druhý ostrov do mesta Messina. Ďalšia zastávka bolo Sntha Margerita, kde bývala druhá polka našej rodiny.
Auto zastavilo pred veľkým domom, ktorý sa pomaly rozpadával. Ale je to domov, pomyslela som si. "Katie." Zvolala som a rozbehla som sa hodiť okolo krku svojej najmladšej tete, ktorá má iba 15 rokov. Obe sme sa rozplakali, lebo aj ona mala môjho otca rada. "Vieš čo ma trápi?" pozrela som jej priamo do očí. "Áno, viem." Povedala. "Áno, áno....." pokrútila som hlavou nesúhlasne, aj keď to nedávalo zmysel s mojou odpoveďou. "Katie, ja stále neviem, že prečo zomrel." Povedala som dúfajúc, že mi to ona objasní a tak sa aj stalo "No, doktor povedal, že tu chytil dáku chorobu, ktorá je v poslednej dobe v Taliansku dosť rozšírená. Nie vždy je smrteľná, ale ak sa začne prejavovať vo veľkom, už sa to ťažko rieši."
Katie ma vzala za ruku a ťahala ma za sebou, ja som v tej rýchlosti zabudla pomôcť mama, ale je tam dosť ľudí, vydržia to bezo mňa. Bežali sme iba o pár ulíc ďalej.
Katie zazvonila na zvonček a z vnútra domu sa ozval krik. Zrazu sa vo dverách objavil čiernovlasý krásavec a zvolal "Mark, je tu tvoja frajerka." Takže Katie má priateľa a ja o ňom neviem?! No to je milá!! Ten chalan, ktorý volal zrejme svojho brata, na mňa žmurkol, vyšiel von a zamieril si to priamo ku mne. Chytil mi ruku, pritiahol si ma k sebe a objal ma. Cítila som ako sa červenám.
Išiel mi dať pusu na líce, ale vtedy ma niekto chytil za boky, bol to Niall.
"Iba na chvíľu sa od teba vzdialim a už ťa tu obskakuje taliansky fešák?" spýtal sa Niall úplne vážne. "Niall, si iba žiarlivý." Chytila som ho za ruku.
Taliansky chalan sa ozval "Questo é Niall Horan?" spýtal sa chalan, otočila som sa smerom na Nialla "Pýta sa či si Niall Horan?!" Niall aj ja sme prikývali.
Taliansky chalan s nadšením v hlase sa opýtal "Posso fare una foto con lui?"
"Nerozpráva po anglicky?" pozrel na mňa Niall, lebo sa mu Taliančinu nechcelo počítať. Asi mu stačila cesta s mojou tetou v aute. Aj keď teta rozprávala po anglicky, viac využívala rodný jazyk, lebo vedela, že jej Niall nerozumie. Povedala dokonca, že sa s Niallom k sebe hodíme a že je to veľmi milý a zlatý chalan, aj keď tajne dúfala, že si vezmem taliana. Ubezpečila som ju, že sa nejdem zatiaľ vydávať.
"Viem po anglicky, ale nie moc dobre." Prerušil ma taliansky chalan z myšlienok "E come sapete italiano, spero che servirà come traduttore. " (A keďže ty vieš po taliansky, dúfal som, že ako prekladateľka poslúžiš).
Zasmiala som sa a vybrala som fotoaparát z tašky. Ten foťák som dostala od Nialla k narodeninám a dostal meno ´Potatoe´, bol to Niallov nápad a ja som súhlasila.
Niall sa postavil vedľa talianskeho chalana a na silu sa usmial, tento chlapec mu asi nebol sympatický a to z dôvodu, že sa mi snažil dať pusu i keď iba na líce.
Chalan mal samozrejme úsmev od ucha k uchu a bol šťastný ako blcha.
Vtedy pribehla Katie a zoznámila nás s jej priateľom, ktorý bol bratom talianskeho chalana, naozaj sa na seba podobali a keby neviem, že sú bratia, určite by som na to prišla!
Schovala som Potatoe do tašky a vlepila som veľkú pusu Niallovy na líce, Domenico (Katrinin priateľ) začal koktať "You....you...you are...Niall's girlfriend." Všetci na čele s Katrine sme sa začali smiať. Otočila som, že už idem, keď som zrazu zbadala auto. Bolo to auto z otcovej firmy na bagety, otec vlastnil pekáreň v Taliansku, pracovali tam ľudia odtiaľto a preto ma tu poznalo hodne ľudí. Opäť sa mi nahrnuli slzy do očí a začala som plakať.

O 5 mesiacov neskôr:

"Už si sa rozhodla?" otvorili sa na mojom novom dome. Áno, mám vlastný dom, dal mi ho Niall k maturite. Nechcela som ho, ale povedal: "Vždy keď budem na cestách, tento dom ti ma bude pripomínať, všetko v ňom. Dom je v Mexicu v San Lucas, takže tu máš teplúčko a môžeš sa opaľovať."

"Áno." Odvetila som a pomaly kráčala pomôcť mame s nákupom. "O dve hodiny mi ide lietadlo, ideš teda so mnou?" opýtala sa a myslím, že dúfala v inú odpoveď ako som povedala "Ostávam." Vzala som jej tašky z ruky a niesla ich do kuchyne "Keď budeš chcieť zavolaj mi a ja buď prídem, alebo môžeš sa aj ty vrátiť."

Auto som nechala na príjazdovej ceste, lebo sa mi nechcelo parkovať až do garáže. Vystúpila som a prekračovala som pomaly z nohy na nohu až k dverám. Zaštrngotala som kľúčmi, ale to nebolo potrebné, bolo odomknuté. Vošla som dnu a chytila dáždnik, ktorý bol opretý vedľa dverí. Z kuchyne som počula hluk, akoby spadla panvica na zem. Tak som sa tam rozbehla a dáždnik som držala pred sebou, ako obrannú zbraň.

Pri chladničke stál človek! Človek, ktorý mal husté kučeravé vlasy "Harry?" opýtala som sa potichu. Postava sa otočila, naozaj to bol Harry "Čo tu do frasa robíš?!"
Harry ku mne pribehol a silno ma udrel po ramene "Zbláznila si sa?!" kričal "Vieš ako Niall plače?!" Vôbec som nevedela o čom to rozpráva, nevedela som čo sa deje, čo som urobila. "Harry upokoj sa!! Nie je to tak ako vyzerá." Povedala som prvé čo ma napadlo. "Že nie?!" zvolal Harry a ruka mu vyletela k mojej tvári. Neudrel ma, ale ukázal mi noviny, Na titulnej strane bolo veľkými písmenami napísané: Horan jej nestačí?! Bol tam článok, ktorý bol údajne o mne! O dome, ktorý mi kúpil a potom, že som ho iba využila a našla si iného. Bola tam fotka z dákeho baru, bolo na nej dievča s chalanom. Dievča malo hnedé, mierne zvlnené vlasy, modré oči, jemne jej vytŕčali lícne kosti a strašne sa ponášala na mňa! Vyzerala úplne ako ja, pripomínala môj klon, môjho dvojníka.
"Ale to nie som ja." Pozrela som Harrymu priamo do očí a on sa zasmial nepríjemným smiechom "A kto tvoje dvojča?" Vtedy som si uvedomila, že to nie je až tak nemožné....
"Harry! Naozaj to nie som ja!" presviedčala som ho o opaku, ktorý mal v hlave vsugerovaný veľký počet ľudí. "Už iba podľa farby oblečenia musíš vedieť, že to je iná osoba! Nikdy by som sa neobliekla celá do ružova." Obhajovala som sa základnou informáciou.
Z chodby sa ozvalo otvorenie dverí a jemný buchot, opäť som chytila dáždnik, ktorý bol položený na barovom pulte a vybrala som sa za tým hrmotom. "Niall!" zvolala som a hodila som sa mu okolo kru. On ma rýchlo odtlačil od seba a so svojím írskym prízvukom sa ozval "Pobaľ sa a choď odo mňa. Nechcem ťa už vidieť." V hlave sa mi začali premieľať rôzne otázky, nechápala som ničomu, veď som nič neurobila. "Niall," hlesla som a zadívala som sa mu do očí "Dovoľ mi, aby som ti to vysvetlila."
"Pobaľ si veci a vypadni." Zopakoval, ale tentoraz drsnejším a podráždenejším hlasom. Slzy sa mi začali kotúľať po tvári a vôbec som si neuvedomovala čo robím. Bežala som hore a popri tom som narážala do množstva vecí, lebo som ich cez tie slzy nevidela. Na izbe som tresla dverami, oprela sa o ne a po chrbte som sa zviezla dole na zem. Otvorila som jednu stranu postele v ktorej boli moje kufre, vybrala som ich a zo skrine som začala vyhadzovať všetko moje oblečenie. Iba som to tam tak nahádzala a nesnažila som sa aby to bolo esteticky, úhľadne a dokonale upratané. Všetky tri kufre som naraz uchopila a rozbehla som sa dole schodmi, zamierila som rovno k vchodovým dverám, otvorila som ich, vyšla som a nemilosrdne som ich zavrela.
Pomaly som kráčala dolu ulicou a rýchlim pohybom som si utrela oči, keď som si spomenula, že neviem kam mám ísť. Nemohla som letieť domov, lebo som sa rozhodla, že tu budem študovať! A ak by som to zmenila, sama by som si dokázala, že som slabá! "Hi!" vytočila som telefónne číslo mojej kamarátky ešte zo základnej školy, študuje tu tiež. "Hi sweety. What´s going on?" "Nothing well. What are you doing?" opýtala som sa, dúfajúc, že nepočuje môj roztrasený uplakaný hlas. Kufre som tackala za sebou dúfajúc, že pôjde autobus z najbližšej zastávky. Mala som šťastie, išiel, no musela som si ešte päť minút počkať. Keď už po 10 minútach konečne prišiel, rýchlo som naskočila a vybrala peňaženku z kabely. Otvorila som vačok s mincami a zistila som, že mám posledné drobné (potom mám už iba papierové peniaze). Vysypala som mu peniaze na ruku, on si vyrátal koľko som mala platiť a zvyšok mi vrátil. S rachotom som sa posadila na jediné voľne miesto a pomaly som zatvorila oči. Čakala som kedy sa ozve mužský hlas, ktorý oznamuje nasledujúcu zástavku. Keď som konečne začula názov zástavky, otvorila som oči. Autobus bol takmer prázdny, ostalo tu zo šesť ľudí. Opäť som uchytila rúčky kufrov a rýchlo som vyšla von. Dvere sa za mnou zatvorili a zase som ostala sama na preplnenej ulici. Zamierila som smerom za Katie. Keď som konečne našla panelák, v ktorom býva, začala som zase plakať. Našla som jej byt a zaklopala na staré dvere. Tie sa pomaly otvorili a zavŕzgali. Za nimi stálo nízke dievča, trochu bucľatejšej postavy, s kučeravými vlasmi a žiarivo zelenými očami. Usmiala sa. Pustila som kufre a vrhla som sa jej okolo krku. Pevne ma objala. "Opustil ma." Precedila som cez plač. Ona ma odtlačila a povedala "Ty si mu tiež ublížila, veď si bola v tom bare a flirtovala si s chlapom." Pozvala ma dnu a ja som sa okamžite začala obhajovať. Katie mi verila, ale vyčítala mi, že som mu to vôbec nevysvetlila, že som mu nepovedala, že mám dvojča. Ale ani ja som si nemohla byť istá tým, či je to moja sestra. Nevedela som nič o rodine, ktorá ma dala preč.
"Môžeš tu ostať koľko chceš, ale sľúb mi, že sa dáš dokopy a zase to budeš ty! Tá, ktorá v prvej triede dala učiteľovi žabu do kávy." Zasmiala som sa a začali sme spomínať na staré dobré časy. Vždy som bola dievča, ktoré poznala celá škola, kvôli tomu, že som bola stále zapletená v dákych problémoch.
Okolo polnoci som vliezla do sprchy a pustila som prúd horúcej vody. Sedela som ta, aspoň 10 minút a potom som si šla ľahnúť. Mala som za sebou zložitý deň a hneď som zaspala.

Chcete o mne niečo vedieť?

Sat, 05 May 2012 19:58:58 +0200

Áno rozhodla som sa, že vám odpoviem na akékoľvek otázky pomocou videa.

Do komentáru mi napíšete otázku a ja vám na ňu odpoviem.

Ale podmienkou je, že musí byť minimále 5 otázok, inač sa nič nekoná!!

Na sústredku bolo naozaj dobre! Učila som si to tam naplno :D muahahaa....Spoznala som tam aj nových kamoškou a proste bolo dokonale! Už v autobuse bola sranda, lebo sme si ruky oblepili lepiacou páskou!! Prišli sme a už sme to tam búrali :D Odpadla nám zárubňa a neboli sme tam ani 10 minút, aj kartu od izby sme zlomili :D Bolo tam fakt šialene, posledný večer som zjedla tri buchty a potom, že ide sa opekať, no do riti :D Zjedla som jeden zhorený chelaba, lebo ho K. podpálila, dokonca dva krát horel, raz z jednej strany a raz z druhej. Potom sme si vyliezli na kopec a vrieskali sme aecedu, kričali sme "V lese sa nekričí!" :D:D:D Okolo 10 (nie som si istá) sme šli do izby, v ktorej bolo minimálne 5 gitár, jedna basgitara a taký budbon na sedenie (niečo na k. - teraz na názov neprídem)+ klavír. Nechali sme otvorené dvere, gitaru zapojili do komba a prenádherne sme spievali. Išli okolo ľudia, ktorý boli ubytovaní na tom poschodí ako mi, chudáci :D

Am I singer?

Tue, 01 May 2012 21:16:24 +0200

Takže v sobotu zrejme budem obiehať :) A budem sa vracať postupne na blog :D Inak ja som tá v pravo, ktorá spieva, čo poviete? :D

One Direction story

Sun, 15 Apr 2012 19:33:17 +0200

Pozastavené je stále, iba som vám sem chcela dať niečo na čítanie :))

Dúfam, že sa bude páčiť :P

Vkradli sme sa do izby kde spal Zayn a čo najrýchlejšie sme mu natreli tvár farbou. S chychotom sme vybehli von, ledva sme zadržiavali smiech. Bežali sme až do záhrady, lebo sme chceli vedieť ako dlho bude trvať kým zistia kde sme. Schovali sme sa do stanu. Niall našiel pod svojim vankúšom karty a začal ich rozhadzovať. Hádzali sme po sebe karty a smiali sme sa. Brucho som si zvierala oboma rukami, lebo som v ňom mala riadne kŕče od toho smiechu!
Zips na stane sa začal rozopínať, zbadali sme dokonale upravené vlasy a oranžovú farbu, okamžite nám bolo jasné kto to je. Zayn! Nič nevravel, vošiel do stanu a pevne ma objal "Miri! Konečne je všetko ako má byť!" S Niallom sme sa iba nechápavo pousmiali. Zaynovy vôbec nevadilo, čo sme mu urobili. Asi radosť z toho, že som zase tu je väčšia ako hnev, ktorý mu spôsobuje nafarbená tvár. Po chvíli sa tu objavili aj ostatný chalani a všetci ma objímali. Napokon sme zase začali hádzať karty.
Ja a Niall sme sa odtiaľ vyparili a išli sme na pláž. Plavky som mala na sebe, lebo som v nich spala a Niall tiež!

Prešli sme na jednu súkromnú pláž, kde by sme nemali byť, ale keďže mňa tu pozná každý, môžem byť kde chcem. "V tom stane som sa vôbec nevyspal, ďalšiu noc budeme dnu!" objal ma. "Hi! Miri?" ozval sa dievčenský hlas spoza nášho chrbta. Odtrhla som sa od Nialla a otočila som sa. Stála tam moja spolužiačka. Ona je jedna z mála normálnych. Každú prestávku sedávame na chodbe pri radiátore a smejeme sa, rozpráva mi zážitky, ktoré sme spolu zažili keď sme boli malé, ako nám bolo dobre. Ale potom som sa začala baviť s Mischell a neuvedomovala som si, že ona je namyslená! Až napokon sme sa vraj pohádali kvôli Chrissovy. Ale teraz sme opäť kamošky! "Canady!" hodila som sa jej okolo krku "What are you doing?" opýtala som sa a ona si iba rýchlo chytila uši a zmraštila tvár "Be quiet!" Všetci mi rozprávajú, že veľmi kričím, aj keď iba rozprávam, ale ja si to neuvedomujem, mám pocit, že môj tón hlasu je stále rovnaký. Ale asi je stále príliš hlasný!

"Ty si mi prečo nepovedala, že sa poznáš s Niallom?!" uškrnula sa a už mu podávala ruku. Ja som ani nestačila zareagovať , či sa môžu spoznať a oni sa už predstavovali. Začula som hluk, nesúci sa k nám "Vy blbci! To čo je za farbu?!!!" ziapal Zayn "To nie je tá, ktorú ste mi dali minulé leto, táto sa nedá zmazať!!" Dobehol k nám, prehodil si ma cez plecia a utekal smerom k vode. Trepala som sa ako veľryba na suchu. Zayn sa hodil do vody a spolu s ním som spadla aj ja. Nechcel ma pustiť, držal ma pod vodou 20 sekúnd, keď ma konečne pustil! "Blázon!" zvreskla som. Pozrela som na neho a vybuchla do smiechu. Farba sa vo vode pustila a zafarbila mu vlasy, hlavné bolo, že na tvári mu jej trochu ubudlo. Robím si srandu, vyzeral ako Nemo!
Niall a Canady sa váľali po zemi a držali sa za bruchá. Na pláži sa objavili aj ostatný chalani (Harry, Louis, a Liam). Boli sme tam celý deň až do šiestej večer, vtedy si Niall spomenul na jedlo a ja som musela dať Hazzovy pusu na líce. Prehrala som stávku! Stávka znela: "Ak Niall povie slovo jedlo do siedmej, dám Harrymu pusu. Ak by to slovo vyslovil po siedmej, Harry by dal pusu Canady." Hneď na to bol ďalšia stávka "Ak by som tú pusu Harrymu nedala, Louis by prebehol po pláži nahý, keďže pusu dostal, Zayn sa nemôže celý zajtrajší deň pozerať do zrkadla, inak bude musieť ísť na koncert (ktorý je o týždeň) prezlečený za mrkvu." Som naozaj zvedavá, ako to zajtra dopadne!!
Zayn pozval Canady s nami na večeru do reštaurácie. Všetci navrhovali morskú reštauráciu, ale Loui a ja sme si stáli za pizzou. Počúvli nás! Canady nám teda navrhla pizzeriu, ktorú vlastní jej otec a celá jej rodina, súhlasili sme. Išli sme len kúsok a už sme boli tam. Poznala som to tam, už som tam určite bola a bolo to vtedy, keď mal Jack, kamarát, ktorý so mnou chodí na floorball narodeniny. Robia tam naozaj dobrú pizzu aj hamburgery, povedala by som aj hranolky, ale hranolky neľúbim! Nechutia mi! Všetci sa mi čudujú, že ako mi to nemôže chutiť, ale ja mám proste vyhradené veci, ktoré nemám rada. Sú to tie hranolky, šľahačka a dokonca aj chobotnice! Mama ich pripravila dva týždne po mojom príchode z nemocnice so slovami "Tvoje obľúbené jedlo, zlato." Hneď ako som to zbadala, naplo ma. Nechcela som mamu uraziť a preto som to začala s úsmevom jesť. Prvé sústo som dala do úst a rýchlo som to prehltla, ale hneď som zacítila ako sa mi to vracia hore krkom, iba som rýchlo povedala "To je nechutné!!" chytila som si ústa a bežala som na záchod, kde som to všetko vyvrátila. Mama si myslela, že stále nie som v poriadku, vraj mám ešte následky z môjho zranenia, ale ja som vedela, že nie! Veď by ma doktori nepustili domov, no nie?
Zo minima spomienok, ktoré si konečne pamätám ma prerušila chladná ruka na ramene, Niallova chladná ruka. Dvere na reštaurácií sa otvorili a my sme vstúpili dnu. Chalani sa strašne rehotali a preto sa všetky oči zamierili na nás. Bolo tam dosť plno, najmä veľa mladých báb tam večeralo a keď zbadali One Direction, rozbehli sa. Vstali od stolov a bežali naším smerom. Canady ma potiahla smerom do kuchyne, dvere za nami sa zavreli a my sme bežali dlhou chodbou plnou dverí. Na konci sme zastavili a išli sme pomaly za Canady, tá vedela kam ide. Napokon nám objasnia, že tu býva ona a celá jej rodina. Majú dom spojený s reštauráciou, aby sa rýchlo dostavili v pizzerii, keby sa dialo niečo súrne a dakto by potreboval ísť preč a chcel by si zameniť smenu s iným.

"Canady?" ohlásila som ju, keď nám priniesla limonádu z čerstvých citrónov. So záujmom na mňa pozrela, ale bolo vidno, že kútikom oka pokukuje po Zaynovy. "Nechceme ťa otravovať, tak sa pýtame, či nejdeme niekam inam jesť?" "Si robíš srandu?!" vyvalila oči "Jasné, že ma neotravujete. Teraz ma aspoň nenútia umývať riad," zasmiala sa a pokračovala "pizza bude za dvadsať minút. Čo tak si zatiaľ zahrať Twistera?" Všetci sme s výskotom prikývli. Canady vytiahla so šuplíka škatuľu s hrami, v ktorej bol aj Twister. Rozložili sme ho a mohli sme začať. Točila som a určovala kto má kam dať ruku, alebo nohu.
Desať minút a Liam mal dosť, chcel sa so mnou vymeniť, súhlasila som. Začalo sa odznovu.
Všetci to vzdali, iba ja s Niallom sme bojovali až dokonca. Ocitla sa v mostíku, jeden pohyb, spadla by som. Niall sa zohýbal popod mnou a pravú ruku mal zamotanú s mojou ľavou, prvá noha sa mu ovíjala okolo mojej ľavej. Mala som pocit, že už čoskoro skončím na zemi.
Zrazu sa ku mne Niall naklonil a pobozkal ma, mne sa podlomili kolená a spala som na neho. Všetci sme vybuchli do smiechu.
Keď sa otvorili dvere a dnu vošla Canadina strašia sestra Mandy "Zlezte zo seba dole, ak vás tu nájde otec." Snažila sa hovoriť vážne, ale smiech sa nedal zadržať. Aj ona sa rozosmiala.
Pizzu nám položila na nízky stôl, kolo ktorého boli vankúše. Každý si vzal jeden a usadil sa.
Zayn viedol konverzáciu s Canady. Rozprávali sa o Londýne, vlastne rozprával Zayn, ona tam nebola. Vraj mala ísť pred rokom na výmenný pobyt, ale nepustila ju mama, lebo sa bále, že ju tam nebudú mať radi kvôli tomu, že je černoška!

Dojedli sme a pomaly sme sa zberali k chalanom "domov".
Odchytila som si Zayna, keď bola v vhodná príležitosť a opýtala som sa "Tebe sa páči Canady, že?" Pomaly prehltol a pozrel do zeme "Je to vidieť?" opýtal sa "Ani nie, iba som si všimla, že po sebe pokukujete, hodili by ste sa k sebe."
Zayn stále hľadel do zeme, ale teraz sa usmieval.
Začula som tichá zvonenie môjho telefónu. Ignorovala som to, ale keď som už mala 5 neprijatých hovorov pozrela som, že kto mi volal. Bola to mama.
Okamžite som vytočila číslo, ale mala iný hovor, tak som zrušila. Bola som napätá, nevedela som čo sa deje, ale mala som pocit, že to nebude nič dobré.
Keď som konečne začula zvuk telefónu, rýchlo som to zdvihla "YES, mum?" "You must..."koktala uplakane "must go home..." "Vas Happenin" zažartovala som, ale nebol to najlepší nápad. "We are going to Italia!" povedala mama rázne a zrušila. Premohol ma pocit strachu a bezmocnosti.
Rýchlo som si vzala tašku a rozbehla som sa dole ulicou. Niall bežal za mnou, nikomu som nevysvetlila kam idem, ani prečo.
Otvorila som dvere domu a našla uplakanú mamu sedieť nad kufrom s vecami "Mumy?" "Your dady..." ohovorila potichu "He is..." zdvihla sa zo zeme a rýchlo ma objala "He is dead." Zakňučala
Do očí sa mi začali hrnúť slzy. Ostala som ako prikovaná, nič som nevnímala. Pred očami sa mi zjavila otcova tvár, jeho úsmev. Videla som ho, ako hladká po hlavičke malé dievča s dvoma vrkôčikmi a vraví jej "Miri, it will be alright." Usmieva sa na ňu a pomáha jej nasadnúť na bicykel. Bola som to ja! Zrazu sa mi vrátili všetky spomienky a ja som videla, celý svoj život. Aj ten, ktorý som vďaka nehode zabudla.
Zacítila som objatie. Bola som uväznená v Niallovom zovretí, držal ma zozadu a niečo mi šepkal. Nevnímala som to.
Všetko mi bolo jedno, jediné, čo som si teraz želala, bolo, aby som mohla ešte aspoň raz vidieť môjho ocka toho, ktorý sa o mňa celý život staral toho, ktorý mi veril, ktorý ma vždy podržal a pomohol mi skúsiť to ešte raz.
Spravila som otočku na päte a pevne som chytila Nialla okolo pásu, zožvachlala som si jeho tričko do pästí, pritisla som sa na jeho hruď a plakala som. Niall sa hompáľal z nohy na nohu a hladil ma po chrbte. "Ocko." Zakňučala som "I need to be alone." Povedala som a vybehla som von. Zamierila som za dom do otcovej dielne, sadla som si do veľkej hojdačky, ktorá visela zo stropu. Pomaly som zaspala.
Zobudila som sa pomerne skoro a preto som si vzala bicykel a šla som k jazeru. Tam som sa hodila do trávy a začala som plakať.

O5-pozastavené

Sun, 08 Apr 2012 19:58:05 +0200

Prečo?!
Mám jednoduché vysvetlenie!
Môj dedo ide do kúpeľov a chce si vziať notebook, tak sa ma opýtal, či si môže požičať ten môj notebook.Dnes sa ma mama pýtala, či mu teda požičiam a ja som neisto odpovedala "Neviem" (ja totiž potrebujem notebook na učenie), vtedy do toho zasiahol otec a musela som súhlasiť!

To znamená, že budem mesiac bez počítaču!
Lebo na konci mesiacu idem na sústredko!

Strašne sa teším na tsústerdenie, aj keď tam nejdú všetky kamošky.

Teraz dačo k obrázku.....

Chcem sa vás opýtať: Ak niečo naozaj chcete, idete za tým?
Ak je niečo príliš zložité a bojíte sa, že to všetko pokazí, idete aj tak ďalej?
Ak vám niekto povie NIE a na tej osobe závisí celá vaša budúcnosť,
snažíte sa presviedčať ďalej, alebosa na to vykašlete?

Prečo sa to pýtam?
Lebo, chcem prestúpiť na inú školu!
Chodím na cirkevné gymnázium, ale mám veľa pochybností, čo sa týkajú boha!
Nie, že by som neverila, že nás niekto z hora stráži, ale mám na boha špecifický názor.
Osoba, ktorej sa bojím je môj otec. Bojím sa ho opýtať, či by ma nechcal prestúpiť, on nie je moc nábožensky založený, tiež má vlastný názor, ale bojím sa ho proste....
Viem, že by som sa ho mala opýtať, ale je tu ďalší problém ako len strach....
V našom mesta, nie je žiadna poriadna škola a preto rozmýšľam, že by som začala chodiť niekam inam, do iného mesta, ktorým je Bratislava!
Neviem, bojím sa!!
P.S. prosím nemazať z affs, kým sa neozvem. :))
Ďakujem :)

Realy Crazy Idea

Fri, 06 Apr 2012 13:15:20 +0200

Viem, že som sa neozvala, ale teraz riešim jednu vec, ktorá ma naozaj chytila.
Asi 20 báb sme sa dohodli, že urbíme ineternetovú TV.
Je nás dosť, takže by sa to mohlo podariť!

Prosím nemažte si ma z affs, teraz sa dlhšie asi neozavem (okrem zajtrajšieho obiehani Affs)!!

Bude tam viac programov, nie len jeden. Ja budem v jednej show, ktorá bude zároveň aj seriálom. Naozaj sa na to teším. Ešte neviem, kedy začneme natáčať, ale bude to čo najskôr. Ak chcete potom vám sem môžem hodiť link na stránku. Ak nám budete robiť reklamu, my vám tam tiež vyvesíme vašu ikoanu!

Som zvedavá ako to dopadne!

Ak sa chcete niketo zapojiť, kľudne napíšte komentár. Najlepšie na tom je, že je jedno odkiaľ ste, lebo môžte natáčať vy s kamoškou a potom to iba v určitom čase hodíte na stránku.

Tak čo, pridáte sa?!

Idem ďalej riešiť :)

Zajtra budem obiehať SB-čka. X_X
Zatiaľ ahoooojte O_O

One Direction- story

Sat, 31 Mar 2012 20:23:03 +0200

Z pohľadu Louisa

Už to trvá dlhých päť mesiacov! Niall každý večer plače, občas jedáva menej ako kedysi a občas zase až príliš veľa aj na neho, je to šialené. A všetko od vtedy ako ju spoznal. Každý večer sa s ním rozprávame. Neviem, ako by sme mu mali pomôcť. Na koncertoch je normálny, aj pri rozhovoroch, či v rádiách, ale stavím sa, že stále myslí na ňu.
Aj teraz sedí za počítačom a ťuká do twitteru, hľadá ju tam, aj keď vie, že nemá ani facebook, ani twitter. Nechce jaj zatelefonovať, lebo vie, že to nie je dobrý nápad, ani SMS.

"Dal by som si mrkvu!" zvolal som, aby som upútal jeho pozornosť, ale on len monotónne povedal "Máš jej plnú chladničku." A venoval sa prezeraniu twitteru. Len som z úst vyfúkol vzduch a šiel si po mrkvu. Za hodinu odchádzame do jednej show. Dúfam, že nepresedí celý čas za laptopom!
Komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Pomyslel som si napokon, ale nedokázal som to nechať tak. S chalanmi sme si sadli pri stôl a začali sme sa vážne rozprávať. Vtedy Hazza vyložil na stôl veľký blok. Boli tam piesne, ktoré napísal Niall o Miri, ani jedna pieseň nedávala zmysel. Nakreslil k tomu dokonca aj kresby "Kde si to našiel?" opýta som sa Hazzy. "Pod jeho vankúšom." Zatváril sa kyslo.

Zatiaľ na Hawaii

Dobre som sa rozhodla. Práve idem na opačnú stranu ostrova s kamošmi, ideme na najlepšie miesto na Hawaii. Prečo najlepšie? Lebo sú tam naozaj super vlny a ja som naozaj potrebovala vypadnúť. Tak sa ideme surfovať.
Po vlnách som svišťala ako víchor. Dotýkala som sa priehľadne čistej vody, ktorá bola už dosť chladná. Neprekážalo mi to. Zrazu som sa šmykla z dosky a prekotila som sa odzadu.

O týždeň neskôr

Nedokázala som otvoriť oči. Celé telo ma bolelo a to najmä hlava, necítila som si nohy, mala som ich naozaj stŕpnuté. Pol hodinu som len nehybne ležala, ale napokon som sa donútila otvoriť oči. Oslepilo ma biele svetlo. Pomaly som začala rozoznávať minimálne tvary okolo seba. Začula som aj tiché tlmené hlasy "Ži-e! Preb-la a!" aj keď nebolo rozumieť všetko, ten hlas pôsobil šťastne a upokojujúco.
Videla som už takmer všetko, aj osoby okolo mňa. Bolo ich päť, no nikoho z nich som nepoznala.
Jeden človek mal dlhý biely plášť, bola som si takmer stopercentne istá, že je to lekár. Žena vedľa neho plakala (zjavne od šťastia, lebo sa usmievala) mala dlhé hnedé vlasy a nádherné zelené oči. Zistila, že sa na ňu pozerám a povedala "I am your mother!" Moja mama, prečo som ju teda nepoznala?! Ale niečo ma nútilo veriť jej, niečo, čomu som nerozumela.

O mesiac neskôr:

Prebudila som sa. Zacítila som vôňu domova, vôňu čokoládového koláču s brusnicovým sirupom a vanilkou. "Konečne doma!" povzdychla som si. Mesiac som strávila v nemocnici a ešte dva týždne sa budem zotavovať doma, chodiť na rehabilitácie. Do školy môžem ísť až potom, ak by sa náhodou niečo stalo, mohlo by to vraj dopadnúť veľmi zle!
Otvorila som okno a v zapätí ho zavrela. Dnu v fúkol chladný vzduch, sprevádzaný s kvapkami dažďa. Tie týždne, ktoré som strávila v nemocnici mi mama rozprávala o Hawaii, o našom dome a o mojich kamarátoch. Pár z nich ma dokonca prišlo pozrieť. Ani chvíľu som nebola sama.
Kým som bola v kóme, trávil so mnou čas môj otec, mama a blízka rodina. Dokonca si kvôli mne kúpila letenku sesternica z Kanady, rozprávala mi o tom, ako sme boli malé. Stále sme robili hlúposti, chodili sme aj stanovať. Z jej rozprávania som pochopila, že nám muselo byť dobre. Ale ja som si nič nepamätala. Povedali mi, že som spadla pri surfovaní a buchla som si hlavu o útes, z vody ma vytiahli kamaráti rýchlo volali sanitku. Previezli ma do nemocnice a snažili sa mi pomôcť ako len vedeli. Vraj mi nedávali veľa času, lebo ma držali iba prístroje, ale keď som sa prebrala, bol to zázrak.

O 5 mesiacov neskôr(jún, 3 týždne pred prázdninami) :

Chriss mi pevne uchopil ruku a ťahal ma preč od školy. Prešli sme celú Mamo Streat, Kinoole streat až sme sa dostali k rohu Luana Ct. Varia tam výbornú kávu, bola som rada, že sme šli práve sem, lebo tu sme sa prvý raz pobozkali. Od vtedy ubehli už dva mesiace. Sadli sme si pri stôl neďaleko dverí a objednali si kávu. Christopher sa mi zahľadel do očí a povedal "Šťastné výročie a nádherné narodeniny." "Spomenul si si." Zvýskla som tenkým priduseným hlasom. Pomaly ma pobozkal. Celé poobedie sme potom strávili u mňa doma, učili sme sa na záverečné skúšky, ktoré už budú o tri dni. Potom už iba chvíľku do školy a konečne prázdniny. Prvé letné prázdniny potom, čo som stratila pamäť, som zvedavá ako si ich užijem. Na dva týždne odlietam do Kanady za sesternicou Rony (ale idem tam až koncom prázdnin).

Deň kedy končí školský rok:

Už presedieť iba pár sprostých minút a môže sa ísť na tréning! Doktor mi síce zakázal veľmi behať, ale ja si robím po svojom, minimálne budem trénovať mladších. To mám vlastne aj na pláne, už dva týždne zaskakujem za trénera, ktorý odišiel do Londýna. Vraj na dva mesiace.
Prišla som do telocvične, kde už čakala kôpka malých zasranov. Dala som im kľúče od šatne a bežali sa prezliecť, vrátili sa o desať minút. Tréning sa mohol začať. Vymyslela som tú najhoršiu rozcvičku akú som len mohla. Napokon som ich nechala hrať.

Sedela som na lavičke a vykrikovala po nich. Na chvíľu som ich nechala odpočinú, vtedy som začula slabé brnkanie gitary a tichý spev, ktorý bol čoraz hlasnejší. Pomaly som sa zdvihla lavičky a vyšla som na chodu. Zbadala som tam chalana, chalana, ktorý držal gitaru. Mal blond vlasy, pekné modré oči a široký úsmev, na zuboch pripevnený strojček, ale ani ten nedokázal prekaziť jeho krásu. Vedela som kto to je, bola som si takmer istá, že je to Niall. Niall Horan!
"Ty si..." precedila som piskot pomedzi zuby "Niall."
On len prikývol, priblížil sa ku mne a pobozkal ma, nevydržala som a opýtala som sa "Čo tu robíš? Prečo ma bozkávaš?" "Miri, ale ako môžeš mať tak hlúpe otázky. Sľúbil som, že ťa nájdem keď budeš hocikde. Celý rok bez teba bol naozaj hrozný, nedokázal som sa poriadne sústrediť na nič! Naozaj si mi chýbala!"
Preglgla som naprázdno a poškrabala som si hlavu. "Ty si sa ostrihala." Podotkol a prehrabol mi teraz vlasy krátke takmer po ramená. "Musela som." Odvetila som." Stále som nerozumela, prečo tu je, o čom vlastne rozpráva! "Musela?" "Áno, spadla som zo surfu, mesiac som bola v nemocnici." Vysvetlila som. On ma pevne objal "Už som tu. Dúfam, že to nebolo až také hrozné. No ale mesiac je dosť." "Stratila som pamäť. Vysvetlíš mi už o čom tu stále rozprávaš?!" odtlačila som ho od seba a nazrela mu priamo do tých krásnych modrých očí. Zbadala som v nich slzy, nie veľké, iba také jemné, malé ako kryštáliky.
"Ja...nevedela som...prepáč...už musím ísť...."otočil sa, vybehol von a ja som za ním len pozerala. Po chvíli som sa prebrala a vyšla za ním. Sedel na lavičke pred halou, okolo neho boli ostatný chalani z One Direction. Začali po mne vykrikovať "Čo si mu to urobila?" "To čo za špinavé klamstvo si si vymyslela?" "Si mu zlomila srdce!" "Celý rok nemyslel na nič iné, iba na to, kedy sa s tebou konečne stretne!" prisadla som si k nim a začala som sa obraňovať "Je to pravda. Spadla som pri surfovaní a narazila som si hlavu, stratila som pamäť. Viem, že ste skupina, viem vaše mená, dokonca ste moji obľúbenci, ale ja si naozaj nič nepamätám."

Domov som prišla okolo ôsmej večer, mama ma donútila upratať si izbu. Kým som upratovala, prezerala som si rôzne vecičky, ktoré som našla. Keď som šla povysávať prach za posteľou, našla som tam malú zelenú knižku, bol to môj starý denník. Začala som si ho od začiatku prezerať. Keď som prišla zhruba do stredu, vypadol z neho fialový papier s kvetinkami. Bol na ňom odkaz, od dákeho chalana. Bol do mňa zaľúbený!! Určite to je od Chrissa -pomyslela som si. Ale keď som zbadala fotku na druhej strane, začudovala som sa "To som ja a Niall." Šepla som udivene. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pamäť sa mi nevrátila (ako to býva vo všetkých filmoch), ale zacítila som ostrú bolesť pri srdci "Niall." Zakňučala som.

Rozbehla som sa smer kuchyňa. "Mama! Sľúb, že mi povieš pravdu." Ona len potichu prikývla. "Mala som dákeho chalana ešte pred Chrissom?" opýtala som sa, opäť zopakovala ten pohyb hlavou. Pohla ňou hore a dole. V tej chvíli sa mi v hlave objavilo veľa otázok, ale opýtala som sa len tú jedinú, tú ktorú som najviac potrebovala vedieť "Volal sa Niall?" Mama opäť len prikývla.
Rýchlo som roztvorila dvere a s plačom som bežala na pláž. Usadila som sa rovno do vody, na breh. Sedela som tam plačúc preto, že som ublížila človeku, ktorého v podstate ani nepoznám. Trápilo ma to. Zrazu sa pri mňa zakotúľala lopta. A vtedy som niečo pocítila, zvláštny záchvev vo mne! Takpovediac Deja Vu.
To Deja Vu bolo naozaj silné! Pocity mi kázali otočiť sa, ale rozumu to nepripadalo správne. Chytila som loptu, ležiacu vedľa mňa a pevne som ju objala. Na ramene som ucítila pevné zovretie, nedovolilo mi pohnúť sa. Konečne sa osoba za mnou ozvala "Spomínaš si?!"
Po tvári sa mi opäť začali kotúľať slzy, ktoré spustil ten najdokonalejší hlas "Miri, nie je možné, aby som zabudol, ale povedz mi, či je správne stále dúfať?!"
Jeho ruky konečne skĺzli dole z mojich pliec a pustili ma. Mala som šancu na útek, ale neutiekla som, ostala som čeliť osudu. Zase som mala šancu zízať do tých nádherne modrých očí, bolo to akoby som hľadela na nebo, ktoré je tak čisté, tak nevinné. Pozerali sme sa na seba hodnú chvíľu. Zrazu som urobila prudký pohyb, ktorý bol zrejme obrovskou chybou. Pobozkala som ho. Priamo na pery som položila tie moje. Bol to iba záblesk sekundy a už som bežala preč. Nechcela som sa otočiť! Bola som si takmer istá, že uteká za mnou, ale odmietala som kvôli nemu zastavovať. Vedela som kam bežím, ale nevedela som, či je to to správne rozhodnutie. Keď som konečne spomaľovala, bola som na druhom konci mesta. Takmer pri dome, do ktorého som sa tak ponáhľala. Jemne som zaťukala na okno a keď sa pomaly otvorilo, snažila som sa rozprávať čo najrýchlejšie " I need to talk you somethnig..." odmlčala som sa, keď som spoza neho začula dievčenský hlas "Chrissie, common. I' m a eager." Zamrzla som, zasekla som sa, ostala som tam len tak postávať. Pribehol zadychčaný Niall a mňa nenapadlo nič lepšie, iba využiť jeho prítomnosť "I think, I found love who is not you." Táto veta nedávala presný zmysel, ale vyjadrila to čo som sa snažila povedať. Je koniec!

Z pohľadu Nialla

Už dvadsať minút je voľná a celých dvadsať minút ma drží za ruku. Je to fajn pocit mať ju späť, aj keď nie tak do cela. Ešte stále som jej nepovedal pravdu o tom dni. Ale neviem ako to povedať, kedy to povedať, nedokážem zvoliť vhodné slová aby som to vyjadril a nie to ešte popísal ako sa mi všetko podarilo. Ale musím jej to povedať! Ešte dnes!
Šli sme smerom k pláži, čo mi vyhovovalo, lebo tam sme sa stretli prvý raz a pri mori sa stalo to, čo chcem rozoberať a preto to bude správne miesto. Po chvíli chôdze som zastavil a plačúcu Miri som pomaly posadil "I must told you something...." začal som, ale vtedy som sa zastavil, v hrdle som zacítil knedlík, ktorý sa nedal prehltnúť ani nijak inak dostať von. Odkašľal som si a pomaly a pridrhnuto som pokračoval "Viem čo sa ti stalo, aj som to vedel. Dokonca som tam vtedy bol."
"Čo?!!" zvolala naozaj nahlas a jej oči vyzerali, že za chvíľu sa budú kotúľať po zemi.
Vedel som, že jej to musím celé prerozprávať a už z toho nemôžem vycúvať a preto som to všetko objasnil "Jeden večer, keď som len tak posedával pri počítači som si uvedomil, že bez teba nedokážem už vydržať. Vtedy som nasadol na prvé lietadlo, ktoré letelo na Hawaii. Neoznámil som ani chalanom, že idem preč. Hneď ako pristálo lietadlo šiel som k tebe domov, ale tvoja mama mi povedala, že sa surfuješ. Vedel som kde, lebo si tam vzala raz aj mňa s chalanmi, cestu som si pamätal iba spolovice a tak som sa pýtal náhodných ľudí, ale to je nepodstatné. Proste som tam prišiel a pozeral na teba z auta, nechcel som aby si vedela, že som zúfalí bez teba, ale ja som ťa potreboval vidieť. Pochop. No a potom si padla, okamžite som sa za tebou rozbehol a vytiahol ťa z vody, tvoji kamaráti odtiaľ zdrhli, lebo sa báli, že budú mať zle. Boli ste trošku spitý a neplnoletí. Záchranka prišla, ostal som s tebou v nemocnici iba chvíľu, lebo mi volal nahnevaný manažér a chalani tiež vrieskali do telefónu. Musel som ísť. Niekto mi neoznámil ako sa máš, iba som dúfal."
V jej očiach sa zjavil úsmev, ktorý sa miešal so slzami. Vrhla sa mi okolo krku a do ucha šepla "Thank you, my hero."

Miri:

Niall ma požiadal aby som šla domov a vzala si veci, ktoré potrebujem na tri dni. Chce stráviť tri dni na záhrade v stane. Iba mi dvaja, ak by sa niečo stalo, môžeme okamžite vbehnúť dnu, kde budú chalani bývať takmer celé leto. Zavolali ma aby som s nimi išla do Ameriky na mesiac, ale keďže som sa sľúbila sesternici , môžem s nimi v Kanade stráviť iba dva týždne, ak mi to naši povolia. Moji rodičia s tým určite nebudú mať problém, sú radi keď cestujem, lebo spoznávam nové miesta, učím sa nové jazyky a najmä stretávam nových ľudí a mám príležitosť na nové zážitky. Viem po nemecky (stačil mi rok na výmennom pobyte), anglicky, trochu chorvátsky, česky (to znamená aj slovensky) a v škole sa učím taliančinu. Na jazyky mám šťastie. Mama s otcom mi stále vravia aký sú na mňa strašne pyšný, ako ma majú radi a že ma nikdy nechcú stratiť! Verím im, veď ktorý rodič by chcel prísť o svoje dieťa?! Asi žiadny!!

Veci som si nahádzala do tašky a bežala som na adresu, ktorú mi poslal Louis SMSkou. Prišla som k veľkému žltému domu na rohu Lauta Ct., prešla som cez bránku a zaklopala na dvere. Nik neotváral, preto som šla smerom za dom. Tam som zbadala milión malých žiarivých sviečok, bol to nádherný pohľad, ale ešte krajší pohľad bol na Nialla sediaceho na deke. Čakal kým prídem k nemu a vtedy šepol "Viem, že sa musíš spamätať z rozchodu, z toho čo som ti povedal v parku. Ale toto ber ako darček k narodeninám, ktoré si mala už dávnejšie." Podal mi malú škatuľku. Škatuľku v akej sa dávajú prstene, prívesky, náramky, alebo retiazky. Pomaly a neisto som ju otvorila. Oči sa mi rozžiarili, vnútri sa trblietal krásny prívesok delfína, na jeho opačnej strane bol dátum, 5.7. Usmiala som sa aj keď som nevedela čo presne sa stalo v ten deň, ale mala som predpoklady, že vtedy sme sa prvý raz stretli. Chytila som Nialla okolo pásu a silno som ho objala. Držala som ho tak dlho, až kým mi nestŕpli ruku. Jeho vôňa mi udierala na mozog, ale bola príjemná, omamná!

Chcem sa vrátiť do tej doby, ktorá bola minuloročné prázdniny- pomyslela som si a jemne som sa uškrnula. Vonku sme sedeli do pol noci, keď začínalo pršať. Rozbehli sme sa do stanu, kde sme sa rýchlo zababušili do diek. Sedeli sme tesne vedľa seba a potichu sme sa rozprávali. Niall mi rozprával o všetkom, čo sme spolu zažili, minulé leto. Dohodli sme sa, že namaľujeme Zaynovy tvár na zeleno, vraj sme mu ju už raz natreli na oranžovo. Chcela by som vidieť ako sa tváril, určite to stálo za to. "I want to kiss you." Priblížila som sa k Niallovy s týmito slovami a pomaly som sa dotkla jeho pier. Naše ústa sa spojili a nechceli sa od seba vzdialiť. Pootvoril ústa a ja som pohyb zopakovala.

Zobudila som sa na svitaní a zistila som, že Niall už je hore. Jemne ma objímal a hladil po ruke, to mi spôsobovalo zimomriavky po celom tele. "Miri? Ak sme už teda obaja hore, tak som dostal nápad." S očakávaním som na neho pozrela a on sa usmial "You are beautiful." A ja som len odvetila "My handsome boy." Dali sme si rýchlu pusu a vyšli sme von. Bolo cítiť vlhký vzduch od dažďa, ktorý vystrájal celú noc. Tráva bola mokrá, tak sme ruka v ruke rýchlo prebehli na chodník, ten sa začínal vyhrievať od ranného slnka. "Vyzerá to tak, že dnešný deň bude slnečný." Poznamenala som.
"Chalani nevedia, že si tu, ani to, že sme spolu. Takže to bude prekvapenie." Potichu sme sa zakrádali po dome, v ktorom ešte všetci spali. Prišli sme do izby, v ktorej nikto nebol. Voňalo to tam po škorici a kakau. Niall uchopil vedierko s oranžovou farbou, ktoré ležalo na stole, schmatol dva šťetce a uškrnul sa. Vedela som, na čo teraz myslí. Rozprával mi o tom, čo sme vyviedli Zaynovy. Presne to sme mali v pláne aj teraz!

Animace 1D

Wed, 28 Mar 2012 16:32:38 +0200

Rozhodla som sa sem dať skoro všetky animácie, ktoré mám v počítači. Čo práve teraz robíte? Ja sa dívam na seriál How I Met Your Mother :)) mIlujem ten seriál!!!!!!

Magazine and Croatia

Wed, 21 Mar 2012 19:48:41 +0100

Naozaj ma mrzí, že som sa týždeň neozvala, ale mám toho veľa! Aj keď som na počítači, učím sa...Idem si začať opravovať známky už teraz, aby som potom toho nemala veľa! Aj teraz si orbím fakt dlhokánsku úlohu z angliny a už sa mi nechce. Sesternica mi poslala nemecký časák, vraj je v ňom dačo zaujímavé, ale nemám ani čas si ho prečítať. Je k tomu pribalený aj dáky anglický. Zrejme si na to nájdem večer čas, asi pred spaním!!
Učiteľka nám dala na sloh napísať niečo z prázdnin a tak som lovila v pamäti ;) V celom článku to je napísané (ten sloh) :D

Nemám toto číslo časopisu, ale je to ten druh!! ;)

Konečne som si vyhádzala veci z kufra a mohla som ísť na pláž. Už som si dávala topánky na nohy, keď ma zastavila babka, aby som počkala aj svoju tetu (18. rokov). Spolu sme išli k vode, bola takmer tma, no ani jednej z nás to neprekážalo, boli sme radi, že sme opäť v našom milovanom Chorvátsku (tak ako každý rok). Chceli sme sa dať s niekým odtiaľ do reči, lebo tento rok sme sa rozhodli ísť na iné miesto ako bežne. Mne bolo úprimne jedno koho oslovím, lebo som typ človeka, ktorému je jedno, čo si o ňom ostatný myslia!!
Napokon sme oslovili dve baby, približne vo veku 15 rokov. Moja úvodná veta znela približne takto "Hi. Are you from Chroatia?" Oni sa obe na seba pozreli a naraz povedali "Yes." Prisadli s k nám na lavičku a rozprávali sme sa. Neopýtali sa odkiaľ sme, iba typovali, mysleli si, že nie sme obe z rovnakého štátu, lebo mňa priraďovali stále ku krajinám, kde sa rozpráva po anglicky a moju tetu presný opak. Ona totiž nie je veľká kamarátka s angličtinou. Napokon sme im ujasnili, že sme rodina a bývame na Slovensku. Naozaj dobre sme si rozumeli a preto sme sa dohodli, že sa na pláži stretneme aj ráno. Vôbec mi to nerobilo problém. Bola som rada, že konečne využijem anglinu a ešte si tu nájdem aj super kamošky.
Na nasledujúce ráno si oni priviedli ďalších kamarátov. Stále sme sa hádzali do vody, smiali sa a bláznili, proste skvele nám bolo. Večer sme sa zase stretli, mala som so sebou foťák, Anna (z Chorvátska) mi kázala aby som preložila tete vetu "Make a crazy photo." Ja som to opakovala po anglicky, ale trošku s inými slovami, ale stále rovnakým významom. Napokon jej to Anna sama preložila do Slovenčiny.
Rozumiete tomu?! Ja som sa nevedela vykoktať a preložiť niečo do môjho rodného jazyka a ona, ktorá na Slovensku ani raz nebola, to vedela! Toto sa mi stávalo častejšie!
Boli sme na večery s babkou a dedkom.V reštaurácií sa ma čašník opýtal, či rozumiem jazyku tých okolo mňa. Nechápala som o čom rozpráva, no potom mi to vysvetlil dedko. Celý čas som mlela po anglicky a oni ma neupozornili, ignorovali moje reči (ani jeden z nich nevie po anglicky). Keď na to tak spomínam, príde mi to vtipné, ale vtedy to bolo zvláštne!
S tými babami z Chorvátska som ešte doteraz v kontakte, emailujeme, chatujeme a občas aj telefonujeme cez skype. Z tohto roku mám na Chorvátsko asi najviac spomienok!

Story about 1D

Wed, 14 Mar 2012 20:10:52 +0100

Zacítila som príjemnú vôňu čokolády. Nechcelo sa mi otvoriť oči, tak som sa iba pomaly posadila, ohmatala veci okolo mňa. Nebola som v izbe. V izbe, v ktorej som zaspala, teraz som sedela niekde inde. Oči som napokon otvorila a zistila som, že som v obývačke. Začala som ňuchať tú príťažlivú vôňu sladkého, prišla som až do kuchyne, za sporákom stál Niall.

Miešal hrniec plný neodolateľnej pochúťky. Usadila som sa na barovej stoličke. Vonku stále pršalo, ale mne to bolo jedno, pozerala som len a len na Nialla, ktorý tam stál v boxerkách a bol pri varení naozaj sexy! Čokoládu nalial do dvoch šálok, prvú šálku zdobilo srdiečko a druhú asi milión srdiečok, milučké! Položil to na tácku a odniesol preč, ani ma nepozdravil, neusmial sa, proste išiel. Niesol to do izby. Ostala som smutne sedieť. Po chvíli sa vrátil a zamieril rovno ku mne. Jednu ruku mi položil na chrbát, druhú k nohám a zdvihol ma na ruky. Išiel so mnou tam, kde boli aj tie šálky s čokoládou. Celý čas mi pozeral do očí, usmieval sa, jeho oči sa usmievali. Celý žiaril šťastím. Položil ma na gauč, kde pred tým spal Liam. "Kde sú chalani?" šepla som, keď mi do ruky vtisol hrnček. "Pššt." Prisadol si a dal mi letmú pusu na líce. Začervenal sa. "Čo robíš?" pýtala som sa. "To ty si písala, že si myslíš, že romantika môže byť aj cez deň a nie iba večer. Vraj si sa o tom hádala aj s kamoškou. Nie je tak?" Bola to pravda, úplne som zabudla, že čítal kúsok môjho denníku. "Dobre, ale čo robíš?" nevzdala som sa svojej otázky. "Rozmýšľam, či je to naozaj tak." Odvetil. Pili sme čokoládu, pozerali na seba a iba ticho mlčali. Niall položil svoj hrnček a odchlipol si môjho "Chcel som vyskúšať, či chutí tak isto." Cítila som ako sa červenám. Krv prúdila do celej mojej tváre, celá som horela, bolo mi nepríjemne teplo, ale o to som mala pocit, ktorý ma napĺňal. Pozrela som Niallovy do očí, stále v nich boli tie iskry. Blížil sa ku mne. Presne tak ako včera. Zase som sa nechala omámiť jeho sladkou vôňou, jeho modrými očami a dokonalým úsmevom. Naše pery sa dotkli. Ucítila som jeho ruku na chrbte, druhá jeho ruka sa mi hrabala vo vlasoch, jemne mi ich prečesával prstami. Ja som sa ho iba jemne dotýkala na hrudi. Pomaly pootvoril ústa a až vtedy som sa prebrala. Vzdialila som sa zase. Nedokázala som mu vyjadriť, čo k nemu naozaj cítim celé dva dni. Áno, zaľúbila som sa.
"Myslíš, že by to fungovalo?" pohladila som ho po ramene. "Neviem. Nemôžem si byť istý ničím! Ale určite by som sa snažil. Chcem to aspoň risknúť, vyskúšať, ako by to bolo." Rozprával pomaly a naozaj vážne, pohľad mal zaborený v zemi, ale ruky sa stále dotýkali mňa. "Dobre." Povedala som "Čo?" opýtal sa. "Súhlasím. Risknem to." Zopakovala som. Hodil sa mi okolo krku a pevne ma držal. Všetky bunky vo mne žili, nespali, neleniveli, ale behali po celom mojom tele, ako splašené.

Z pohľadu Zayna

Na stole leží zrkadlo, celkom nové, ešte som sa v ňom nevidel, koho asi je?! Je mi to jedno, hlavne, že sa v ňom uvidím. Vzal som ho do ruky, takmer som omdlel! Celú tvár som mal pomaľovanú oranžovou farbou. Aj cez tú farbu bolo vidno ako som očervenel, zakričal som "Niall! Miroslava!" Oni s chichotom dobehli a vybuchli do smiechu hneď ako ma uvideli. Sú spolu už mesiac (takmer celý čas ako sme na Hawaii), ešte ani raz sa poriadne nepohádali. Obaja vedia, že o chvíľu (5 dní) sa musia rozlúčiť a preto si užívajú každú spoločnú chvíľu. Posledné dni robia každému napriek, z každého si robia srandu. O chvíľu budem mať pocit, že existujú traja Loiusovia, ktorých som musel stretnúť práve ja! "Viem, že je pre vás ťažké pochopiť, že nechcem mať oranžovú tvár, ale teraz vás prosím, už sa znormalizujte!" "Dobre." Povedali naraz so sklopeným zrakom a zadržovaním smiechu bolo isté, že to nemysleli vážne, ale nechal som ich tak, lebo by ich asi nič neprinútilo počúvať a ešte k tomu aj počúvnuť. Šli niekam von, mal by som na nich dohliadnuť, lebo oni sú ako malé deti keď sú spolu, sú schopný vyviesť akýkoľvek problém. Pôjdem za nimi, ale až keď si zmyjem túto hrôzu z tváre.
Šlo to dole prekvapivo ľahko, asi to bola len obyčajná vodová farba, alebo tempera. Vybehol som von. Pred dverami sedeli oni dvaja- Miri a Niall. Nechcel som ich vyrušovať, lebo boli naozaj milí spolu. Je na nich vidieť, že sa úprimne ľúbia! Pomaly som zatváral dvere, ale zrazu do mňa vrazil Hazza, ktorý niekam bežal. Vypadol som von dverami a ocitol som sa medzi Niallom a Miri. Udivene sa pozreli najprv na mňa, potom na seba a napokon zase na mňa. Všetci sme sa rozosmiali a aj Harry za nami. My štyria sme sa rozhodli ísť najesť do neďalekej reštaurácie, navrhla ju Miri, lebo tam vraj robia tie najlepšie morské pochúťky z celého Hawaju. Počúvli sme ju. Vieme, že sa jej dá veriť, veď je tu domáca.
Hneď ako sme tam vošli, zacítil som príjemnú náladu. Sadli sme si do jedného zadného boxu. Niall s Miri sedeli vedľa seba na jednej strane a na opačnej ja s Harrym. Tí dvaja si stále niečo šepkali a chichotali sa, túlili sa k sebe objímali sa a občas padla aj dáka pusa.

Z pohľadu Nialla.

Nahádzal som veci čo najrýchlejšie veci do kufru, aby som mohol byť s ňou, s mojou milovanou. Neverím, že už musím odísť, rozlúčiť sa s mojou malou Miroslavou, ktorú som prvý raz stretol na pláži, prvý raz som sa s ňou rozprával, keď som jej omylom kopol loptu do hlavy. Ale bol to ten najlepší omyl v mojom živote. Hneď ako som sa jej pozrel do očí, vedel som, že je výnimočná, že je iná ako všetky ostatné. Tie oči vo mne vyvolali neopísateľný pocit, ktorý zapálil iskry v mojich očiach a v mojom srdci. Som rád, že som ju spoznal a dúfam, že sa s ňou ešte stretnem! Musím sa s ňou stretnúť! Neprežil by som, nevidieť ešte ten úsmev človeka, do ktorého som sa zaľúbil. Písal som pomaly na tyrkysový papier s kvietkami. Tento papier som potom založil do denníku Miri, ktorý som jej vzal keď som bol prvý raz u nej doma. Bolo to vtedy, čo sme sa takmer pobozkali, ale ona sa odtiahla. Ale už na druhý deň som víťazoslávne hladil jej vlasy a bozkával jej pery.
Vrátil som sa do reality, lebo chalani ma už čakali. Vzal som kufor a ťahajúc ho za sebou nastúpil som do auta. Zastavili sme sa u Miri doma. Hneď ako som ju zbadal, slzy sa mi tisli do očí, hodil som sa jej okolo krku. Keď som sa od nej konečne odlepil, zbadal som, že aj ona plače. Rýchlo som jej utrel slzy a nútil ju, aby sa mi dívala do očí. Jej modré oči mi opäť pripomenuli ten deň, keď sme boli na úteku pred fanynkami v tom lese a ona zabudla cestu. Teraz by som sa rád vrátil do toho dňa. Vtisol som jej do ruky zelený denníček a dal jej pusu na rozlúčku. "Nezabudnem," povedal som " o rok...Na začiatku prázdnin, ťa budem čakať tu na Hawaii, na pláži, kde sme sa stretli prvý raz. Nech budeš hockde, ja ťa nájdem! Sľubujem!" rozprával som pomaly, lebo som cítil, že o chvíľu sa rozplačem. Už ma videla plakať, nebude to nič nové. Videla ma vtedy, keď jej Hazza pchal do úst koláč a ja som žiarlil. Mal som právo, myslel som, že Harry ju chce pre seba, ale mýlil som sa! To sa stáva.
"Niall poďme. Kým si nebudete chýbať ešte viac." Uchopil ma za ruku Lima a ťahal ma preč. Usadil ma do auta. Sedel som pri okne, ktorého som sa dotýkal, lebo z druhej strany ho držala Miri. Obaja sme plakali. Od seba nás delilo okno, jedno jediné okno. Ale potom sa auto pohlo a ja som začal opakovať "Zastavte to auto. Zastavte ho! Zabudol som tam moje zlomené srdce." Po hodine som sa upokojil a zaspal. Zobudil som sa až na letisku. Lietadlo malo odlietať o pol hodinu. Bolo tu neuveriteľne veľa ľudí. Dokonca aj veľa fanúšikov, ktorý sa nás snažili dotknúť, ale naša ochranka im to nedovolila. Konečne sme sa prebojovali do lietadla a usadili. Sedel som potichu, neodpovedajúc na otázky chalanov, ignorujúc všetky ich rozhovory. Slzy sa mi stále kotúľali po tvári. Túžil som zistiť ako sa ma Mirka, ale ak by som mal počuť jej hlas, bolo by mi ešte horšie. Opäť som sa ponoril do ríše snov.Zacítila som príjemnú vôňu čokolády. Nechcelo sa mi otvoriť oči, tak som sa iba pomaly posadila, ohmatala veci okolo mňa. Nebola som v izbe. V izbe, v ktorej som zaspala, teraz som sedela niekde inde. Oči som napokon otvorila a zistila som, že som v obývačke. Začala som ňuchať tú príťažlivú vôňu sladkého, prišla som až do kuchyne, za sporákom stál Niall. Miešal hrniec plný neodolateľnej pochúťky. Usadila som sa na barovej stoličke. Vonku stále pršalo, ale mne to bolo jedno, pozerala som len a len na Nialla, ktorý tam stál v boxerkách a bol pri varení naozaj sexy! Čokoládu nalial do dvoch šálok, prvú šálku zdobilo srdiečko a druhú asi milión srdiečok, milučké! Položil to na tácku a odniesol preč, ani ma nepozdravil, neusmial sa, proste išiel. Niesol to do izby. Ostala som smutne sedieť. Po chvíli sa vrátil a zamieril rovno ku mne. Jednu ruku mi položil na chrbát, druhú k nohám a zdvihol ma na ruky. Išiel so mnou tam, kde boli aj tie šálky s čokoládou. Celý čas mi pozeral do očí, usmieval sa, jeho oči sa usmievali. Celý žiaril šťastím. Položil ma na gauč, kde pred tým spal Liam. "Kde sú chalani?" šepla som, keď mi do ruky vtisol hrnček. "Pššt." Prisadol si a dal mi letmú pusu na líce. Začervenal sa. "Čo robíš?" pýtala som sa. "To ty si písala, že si myslíš, že romantika môže byť aj cez deň a nie iba večer. Vraj si sa o tom hádala aj s kamoškou. Nie je tak?" Bola to pravda, úplne som zabudla, že čítal kúsok môjho denníku. "Dobre, ale čo robíš?" nevzdala som sa svojej otázky. "Rozmýšľam, či je to naozaj tak." Odvetil. Pili sme čokoládu, pozerali na seba a iba ticho mlčali. Niall položil svoj hrnček a odchlipol si môjho "Chcel som vyskúšať, či chutí tak isto." Cítila som ako sa červenám. Krv prúdila do celej mojej tváre, celá som horela, bolo mi nepríjemne teplo, ale o to som mala pocit, ktorý ma napĺňal. Pozrela som Niallovy do očí, stále v nich boli tie iskry. Blížil sa ku mne. Presne tak ako včera. Zase som sa nechala omámiť jeho sladkou vôňou, jeho modrými očami a dokonalým úsmevom. Naše pery sa dotkli. Ucítila som jeho ruku na chrbte, druhá jeho ruka sa mi hrabala vo vlasoch, jemne mi ich prečesával prstami. Ja som sa ho iba jemne dotýkala na hrudi. Pomaly pootvoril ústa a až vtedy som sa prebrala. Vzdialila som sa zase. Nedokázala som mu vyjadriť, čo k nemu naozaj cítim celé dva dni. Áno, zaľúbila som sa.

"Myslíš, že by to fungovalo?" pohladila som ho po ramene. "Neviem. Nemôžem si byť istý ničím! Ale určite by som sa snažil. Chcem to aspoň risknúť, vyskúšať, ako by to bolo." Rozprával pomaly a naozaj vážne, pohľad mal zaborený v zemi, ale ruky sa stále dotýkali mňa. "Dobre." Povedala som "Čo?" opýtal sa. "Súhlasím. Risknem to." Zopakovala som. Hodil sa mi okolo krku a pevne ma držal. Všetky bunky vo mne žili, nespali, neleniveli, ale behali po celom mojom tele, ako splašené.

Z pohľadu Zayna

"Niall poďme. Kým si nebudete chýbať ešte viac." Uchopil ma za ruku Lima a ťahal ma preč. Usadil ma do auta. Sedel som pri okne, ktorého som sa dotýkal, lebo z druhej strany ho držala Miri. Obaja sme plakali. Od seba nás delilo okno, jedno jediné okno. Ale potom sa auto pohlo a ja som začal opakovať "Zastavte to auto. Zastavte ho! Zabudol som tam moje zlomené srdce." Po hodine som sa upokojil a zaspal. Zobudil som sa až na letisku. Lietadlo malo odlietať o pol hodinu. Bolo tu neuveriteľne veľa ľudí. Dokonca aj veľa fanúšikov, ktorý sa nás snažili dotknúť, ale naša ochranka im to nedovolila. Konečne sme sa prebojovali do lietadla a usadili. Sedel som potichu, neodpovedajúc na otázky chalanov, ignorujúc všetky ich rozhovory. Slzy sa mi stále kotúľali po tvári. Túžil som zistiť ako sa ma Mirka, ale ak by som mal počuť jej hlas, bolo by mi ešte horšie. Opäť som sa ponoril do ríše snov.

Stroy about 1D - I want kiss you!

Tue, 13 Mar 2012 19:03:18 +0100

Chytil ma za ruku, naklonil sa ku mne. Cítila som jeho dokonalú vôňu, jeho pravidelný dych, tlkot srdca. Všetko ma k nemu priťahovalo.

Naklonila som hlavu nabok a vzdialila sa od neho. Obaja sme mlčali a zízali do zeme. Pohupovala som sa z nohy na nohu, asi desať minút a nevnímala som nič, iba Niallovu vôňu. Vo dverách sa objavil Zayn so zvláštnym úšklebom na tvári. "Ty....Ech...Ako.." koktala som, on iba vybuchol do smiechu "Stojím tu asi tak dvadsať minút a poviem vám, že vás to k sebe riadne ťahá." Rehotal sa, prišlo mu to smiešne, ale mne a Niallovy nebolo zrovna do smiechu. "Nikomu o tom nepovieš, jasné?!" pohrozili sme Zaynovy a ten prikývol, ale stále sa neprestal smiať. Nevedela som, či mám ísť s nimi na tú opekačku, bude to tam romantické a čo ak sa medzi nami dvoma ocitne ďalšia iskra?! Čo potom, budú to vedieť aj ostatný chalani. Aj tak mi je jasné, že sa to dozvedia, takže tam idem! V aute sme sedeli obaja vzadu, ale každý na opačnej strane. Niall zrazu vyprskol "Prečo, prečo si sa odtiahla? Myslel som, že aj ty ma chceš pobozkať." Pozrel sa na mňa tými nádhernými modrými očami. Mala som pocit, že vidí do mňa, do samého vnútra mňa. Ten pocit bol zvláštny, chvíľami až nepríjemný, ale naopak aj skvelý, bolo mi zvláštne. Ako keď idete do niečoho neviete, čo od toho máte čakať. Neviete, či je správne tam ísť, ale ak nepôjdete, môže to byť osudová chyba. Chytil mi ruku, usmial sa a tým svojím zamatovým hlaso povedal "Skúsme aspoň dnešný večer stráviť ako pár." Nevedela som čo povedať, tak som iba mlčala, pokračoval "Nemyslím, že sa budeme bozkávať, alebo niečo také, ja len chcem skúsiť, či by nám to klapalo a či je skutočné to, čo k tebe cítim. Poznáme sa krátko, ale i tak mám pocit, že ťa poznám celý život, že si tá o ktorej som dlho sníval, celých osemnásť rokov. Mám pocit, že si tá pravá." Niečo mi zabehlo! Začala som kašľať, drhnúť sa a celá som zbledla. Niall ma búchal po chrbte, zrejme nepochopil, že mi to čo povedal, prišlo tak trošku, pošahané! Po chvíli mlčania som prehovorila "Ty nie si normálny! Prepáč, poriadne sa nepoznáme. Viem o tebe síce toho dosť z všetkých faktov o One Direction, ale ja ťa chcem spoznať sama. Prepáč, ostaňme len kamaráti, ešte aspoň na pár dní." Objala som ho, keď Zayn zaparkoval "Robíš správne, dievča. Máš iba 16 ešte kopa času. Niall, daj jej chvíľu pokoj!" podotkol Zayn, ale pri tejto vete, tóne, mi pripomínal dákeho zhúleného hipisáka. Už som vystupovala z auta, keď som započula ako Niall šepká "Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné." Všetci sme sedeli pri telke a pozerali Harryho Pottera. Niall sa na mňa stále pozeral, mám pocit, že film ani nevnímal. A tak trošku sa mi zdalo, že som padla do pohľadu aj Harrymu. Prišlo mi to zvláštne, keď obaja na mňa pozerali tými ich očami. Harry šiel akurát vziať muffiny, vraj majú čokoládové, mňam!! Tie sú najlepšie. Priniesol zo desať kusov tých sladkých dobrôt. Chalani mu to chceli zobrať, ale on ich bránil celým telom "Nie! Nie! Choďte si vziať! Tieto sú moje!" vrieskal. Ja som sa na nich iba smiala. Keď mu napokon chalani dali pokoj, natlačil sa na gauč medzi mňa a Nialla. Ten sa na neho iba škaredo pozrel, ale Harry to nevnímal. Vzal do ruky jeden muffin a kázal mi otvoriť ústa, aby som ochutnala, bolo mi to zvláštne, snažila som sa vyhovoriť, ale keďže Harry naliehal odhryzla som si. Bolo to skvelé! Kúsky čokolády sa mi roztápali na jazyku, spomenula som si na Vianoce, keď som mala desať. So sestrenicou sme vyjedli strašne veľa muffinov a potom nám bolo zle. Dva dni sme preležali v posteli. Zo spomienok ma vytrhol Niall. Zdvihol sa a podráždene odišiel preč. Bolo počuť už len buchnutie dverí na izbe kde spia. Sklopila som hlavu a bežala za ním. Potichu som odchýlila dvere a nazrela dnu. Ležal na posteli, zrejme plakal. Tvár mal zaborenú do vankúša a bolo počuť iba smrkanie. "Niall si v pohode?" potichu a nevinne som sa opýtala. Vedela som, že žiarli, ale ja nemám záujem o Harryho, ani rozhádať chalanov. To mi Harry pchal ten koláč do úst, ja som ho nechcela! "Nie!" skríkol nahlas, ozývalo sa to asi po celom dome, lebo zrazu sa v izbe objavil Harry "Čo sa stalo?" rozleteli sa dvere. "Harry, nechaj nás prosím." Už bol takmer preč, ale Niall sa ozval "Ale vieš čo?! Ostaň." Posadil sa na posteli, oči mal celé červené, po nose mu tiekla trblietavá kvapka - slza. Harry si prisadol k Niallovy a objal ho. Bol na nich krásny pohľad, ale aj bolestný, veď Niall sa na neho hnevá, alebo na mňa?! Zavrela som dvere a posadila sa na zemi oproti nim. "Harry..."začal Niall. Harry sa hrdo vystrel, ale uvedomil si, že to nie je správne, tak sa mierne skľudnil. "Páči sa ti Miri?" opýtal sa ho priamo. Harryho táto otázka dosť zaskočila, oči mu pomaly vybehli z jamiek. Vyzeral ako Sid z Doby ľadovej. Neodpovedal, mal zrak sklopený do zeme, Niall pochopil, že odpovede sa nedočká, preto pokračoval "Vieš, ja mám pocit, že som sa do nej zaľúbil. A nehovorím to len tak, dnes sme sa takmer pobozkali, ale dohodli sme sa, že zatiaľ ostaneme iba kamaráti. Prosím..." pozrel Niall smerom ku mne. Harry sa konečne odhodlal niečo povedať "Ja som chcel byť iba zdvorilí. Vôbec som nevedel, čo sa stalo medzi vami dvoma. Poznáte sa krátko, dva dni a preto neviem, či si si istý, že to je ozajstná láska." odmlčal sa. "Áno Som si istý." Usmial sa, i keď plač ho stále neprešiel. Už iba vzlykal. Sadla som si k Niallovy (opačná strana ako sedel Harry) a pevne ho objala, Hazza urobil to isté. " A vieš čo Niall?!" zvolala som napokon "Súhlasím s tvojím návrhom, ale zatiaľ iba na dnešný večer." Pozrel sa na mňa, v očiach sa mu zjavili iskričky, malé, žiarivé a jasné iskričky. "Čo? Aký návrh? Poviete mi to?" otravoval Hazza, ale my sme ho ignorovali. Pozerali sme si priamo do očí, tak ako dnes u nás doma. Tieto oči si zapamätám navždy. Vrátili sme sa naspäť do obývačky, ale chalani tam neboli, v kuchyni pripravovali špekačky, zeleninu, krájali chleba pripravovali všetko na opekanie. Vyšli sme von, usadili sa na miesta pri ohni. Sedeli sme na dekách. Niall si sadol do tureckého sedu a ja som si sadla k nemu, tak, že som sa o neho opierala. Lepšie povedané...Hlavu som mala položenú v jeho lone a on mi zízal do očí. Louis sa snažil zapáliť oheň, ale vôbec mu to nešlo, vietor fúkal stále silnejšie a silnejšie. Na čelo mi dopadla kvapka vody. Pozrela som sa hore. Tvár som mala zrazu celú mokrú. Spustil sa naozaj silný lejak. Pozbierala som všetky deky a vankúše, Niall bral jedlo. Liam sa chopil vody. Zayn a Louis vzali to, čo sa nezmestilo do rúk Niallovy a Harry?! Harry skákal medzi kvapkami dažďa ako malé dieťa. Nechali sme ho tam, ale hneď ako sme zavreli dvere, dobehol aj on do vnútra. Všetci sme vyprskli do smiechu. Ani neviem ako, zraz sme všetci pozerali na Louisa, ktorý skákal po barovom pulte. Zrazu zamrzol, smutne pozrel na nás a povedal "Ale ja som chcel opekať mrkvu." Všetci sme chytili záchvat smiechu, ale Louis iba smutne pozeral, ostal celkom vážny, pokojný, akoby to nemalo byť smiešne! Všetci sme zmĺkli, lebo Louis vyzeral, akoby sa mu každou chvíľou spustili slzy z očí, zrazu povedal "Ale nie, to bol len vtip!" Zase sme sa smiali, ale Louis opäť vážne povedal "O mrkve sa nevtipkuje!"
Jedlo sme nahádzali do chladničky, so zámerom, že ho zjeme na raňajky. Ale Niall bol moc hladný, na to aby čakal do rána. My ostatný by sme vydržali bez večere, ale on?! Ani za svet! Navrhol objednať pizzu, všetci sme súhlasili. Prišla zhruba o dvadsať minút. Poslíček s pizzou nechcel vystúpiť z auta, lebo ten lejak mu zamokrí oblečenie. Musel ísť niekto z nás. Samozrejme vyslali mňa, vraj som na to zvyknutá, je to pravda. Vzala som pizzu, odovzdala peniaze a bežala dnu. Objednali sme si jednu syrovú, druhú s kuracím mäsom a ananásom. Naill zjedol z každej dva kúsky, alebo tri, neviem, ja som mala dokopy tri, takže z každej jeden, ale keď napokon jeden trojuholník zo syrovej ostal, rozdelili sme sa s Niallom. Raz som si odhryzla ja, raz on, bolo to zlaté! Sedeli sme na gauči celý premočený. Túlili sme sa k sebe, lebo sa nikomu z nás nechcelo ísť prezliecť. Hrali sme dáku hru, ktorú vymyslel Louis. Ešte teraz jej nerozumiem! Vôbec neviem, čo sa tam dialo, vedel to zrejme iba Louis, ale nám to nevadilo. Stále sme sa smiali, prehýbala som sa, brucho ma celé bolelo. Môj smiech prešiel do zvláštneho plieskanie po nohách a vydávania zvukov, akoby som bola dáky tuleň! Nevedela som prestať a upokojiť sa!!

Okolo jedenástej vytiahol Niall gitaru. Všetci piati spievali, iba ja som potichu sedela a usmievala sa.

"Miri, spievaj s nami." snažili sa ma presvedčiť, ale ja som nechcela. Nechodím na spev a nikdy som sa o spev ani hudbu poriadne nezaujímala, nechcem sa tu strápniť. Viem síce texty mnoha piesní, ale nie!! Presviedčali ma naozaj dlho a keďže boli neodbytný, privolila som. Niall začal vybrnkávať pieseň od Kings Of Leon - Use Somebody.

Začali sme "I've been roaming around, I was looking down at all I see

Painted faces fill the places I can't reach

You know that I could use somebody

You know...." zrazu prestali spievať

Obraňovala som sa "Vravela som, že neviem spievať."

Všetci sa na mňa udivene pozerali. Niall zrazu vyprskol "Ty nevieš spievať?!!" Chalanom to prišlo smiešne. "Ty vieš spievať! A naozaj skvele!" povedal Harry "Dalo by sa to ešte zlepšiť, ale ide ti to naozaj dobre!" Bola som prekvapená, ale strašne som sa z toho tešila. Napokon som spievala každú pieseň, chytilo ma to, začalo ma to naozaj baviť. Začnem chodiť na spev! -povedala som si.

Blížila sa druhá hodina. Liam zaspal u Zayna na nohách, ktorý mal opretú hlavu o Harryho a podriemkaval. Harryho tiež už bralo na spánok, ale ešte sa držal statočne! Opierala som sa o Nialla a on ma iba jemne hladil po ramene. Najviac energie mal samozrejme Louis, zjedol asi tonu mrkvy. Vždy keď som mu z nej chcela vziať začal vrieskať. Vrieskať rovno do môjho ucha. Ale napokon Niall jednu kvôli mne uchmatol.

Koho mažem z AFFS?!

Sat, 10 Mar 2012 20:26:08 +0100

Napíšem mená tých, ktorí idú von z SB a napíšem aj blogy, ktoré ostávajú.

Vážny pohľad a ......

Affs ostávajú

Rony

Scotty

@ničk@

Faint

Annie

Elizabethka

Chantee

Lili Love

Tess

Onedirectonka

Pink.Queen

Ter-es

diNie

♥Crazy_Luc♥

Lily

Lady Gaga

AFFS mažem!!

Kathika

Aduš

Tess

Taylor Fashinová

Natalia*

Terr

Pauli

Vmazaných je 7 SB z 23. Dúfam, že tí čo ostali sem budú aj naďalej chodiť a budú to tu mať radi. Ak dakto nechce ostať affskom, nech napíše do komentu, ja to pochopím, je to len na vás. Vy, koho som vymazala, nechodili ste sem, ak aj hej, nezapísali ste sa do kontroly AFFS a ja nemám čas aby som skúmala či mám od vás koment, či ste tu boli, alebo nie! Je mi to ľúto...Ak chce yť niekto niekedy mojim affskom, nechce sa zapíše, ak sa neozvem do 5 dní, nechcem vás medzi affs, ak sa ozvem, tak...;)

Idem písať pokračovanie k príbehu. P.S. prečítajte si článok nižšie :D

Story about one direction

Fri, 09 Mar 2012 13:04:09 +0100

Táto časť je dosť dlhá, dúfam, že sa vám bude páčiť!!

Skoro ma trafil šľak! Myslela som, že sa zabijem a potom ma zabije tréner floorballu. Dnes som mala mať tréning, lebo o tri dni je odchod na sústredenie a potom aj zápas. Teraz sa to celé zvrhlo, pokazilo! Chalani z môjho družstva ma asi prestrelia. Som jediná baba, ktorú vzali do tímu s týmito chalanmi. Oni totiž nechceli žiadne dievča medzi seba, ale na jednom zápase potrebovali zastúpiť Jacka (môjho skvelého kamoša ). Po tomto zápase sa rozhodli, aj spolu s trénerom, že ma berú medzi nich! Bola som najšťastnejší človek na Zemi! Patrím medzi nich už tri roky.

Nahrnuli sa mi slzy do očí, som dosť citlivá! Niall si ma pritiahol k sebe, v rukách som zvierala jeho tričko a držala som sa v jeho objatí. Vedela som, že za takéto objatie by dalo mnoho dievčat čokoľvek, no teraz mi to bolo úprimne jedno. Celý život som sa zaujímala najmä o floorball a teraz, keď mám šancu zahrať si na zápase, o ktorom som snívala celý život, celé sa to pokazí. Ani neviem ako dlho sme tam tak postávali a objímali sa, vrútil sa k nám Louis a odtrhol nás od seba. "Rýchlo! Dáke faynky sa sem blížia, je ich dosť, musíme ísť!..." rozprával Louis, zrazu sa prekvapene opýtal "Ty plačeš?" Trošku ma to pobavilo, pousmiala som sa a už som bola v náruči utekajúceho Nialla. Bežali sme k zadnému vchodu, kde bolo od parkované auto chalanov. Niall ma posadil dozadu a rýchlo vliezol ku mne. Louis zatiaľ nastúpil dopredu a zaparkoval. Otočila som sa smerom k zadnému oknu a zbadala tam húf jačiacich a bežiacich dievčat. Tie ich vysmiate tváre mi naháňali hrôzu. Pôsobí to dosť zvláštne, keď za vami beží kopa kričiacich, šialených pubertiačiek. Niall sa ku mne naklonil a dal mi pusu na líce "Ty taká nie si." Usmial sa a chytil mi ruku. Vtedy sa Louis otočil smerom k nám "Niall, viem, že je to ťažké pochopiť, ale aj ja tu som." Vybuchla som do smiechu, ale Niall sa zatváril vážne. Vzal mi ruku a hral sa mi s prstami. Šli sme smerom do stredu mesta, k obchodnému centru. S Niallom sme na seba nechápavo pozreli "Louis kam ideme?" opýtal sa. "Ty si zabudol?" zatváril sa Louis ako boh, dokonalý, ktorý vie všetko "Veď dnes je autogramiáda."

Niall len zagúľal očami a klesol na sedačke, chytil ma okolo pleca "Dúfam, že ideš tiež?!" "Ak mi dáš podpis?!!" Odvrkla som a pozrela mu priamo do očí, obaja sme sa začali smiať. Louis zaparkoval za budovou, kde čakalo asi pätnásť SBSkarov, Liam, Harry a Zayn. S úsmevom nám kývali. Neboli tam žiadne fanynky...Zatiaľ...Neviem ako sa im podarilo zbaviť sa tých dotieravých prísaviek, ktoré sú schopné urobiť hlúposť, len aby sa dotkli jedného z chalanov. Pousmiala som sa sama nad sebou, lebo ak by som ja dakedy videla Good Charlotte, robila by som to isté. Nieže by som nebola fanúšičkou One Direction, ale Good Charlotte sú mojim vzorom už od mala. Naučila ma na nich sesternica (tá o 10 rokov staršia, s ktorou som chodila stanovať) a od vtedy ich počúvam a som im verná!

! Niallova ruka skĺzla z môjho ramena a otvorila dvere "Až po tebe." Ukázal smerom von a s úsmevom mi pomohol tak, aby som nemusela hýbať nohou. Až teraz som si uvedomila, že začína popŕchať. Fúkať fúkalo stále, ale to je tu normálne, ako každý iste vie!

Niall mi pomáhal celý čas pri chôdzi, v obchoďáku mi dal stoličku v jeho blízkosti, tak aby ma mal stále na očiach.

Po chvíli som strašne vysmädla a chcela som si ísť kúpiť vodu do neďalekých potravín (v tom istom obchodnom centre). Keď Niall zbadal, že sa snažím zdvihnúť a ísť dakam, priskočil hneď ku mne so slovami "Čo ti je?! Si v pohode?! Niečo ťa bolí?!" rozprával veľmi rýchlo. Iba som hodila rukou a odvetila "Nič mi nie je! Bolí ma noha! Som smädná a chcem hrať floorball!" môj tón hlasu bol mierne podráždený a zvýšený, Niall si to všimol a trošku zbledol "Ja prepáč, nechcela som tak vyletieť, ale som podráždená.

Nikdy sa o mňa nikto tak nezaujímal ako ty, proste na to nie som zvyknutá. Vždy som všetko musela dokázať sama! A ešte ma štve, že nebudem na zápase, ktorý som vždy túžila vidieť a nieto tam ešte aj hrať. To bol vždy môj sen! Prepáč....Ďakujem!" ospravedlnila som sa a pomaly sa postavila "radšej už pôjdem." Niall sa len nechápavo za mnou pozeral ako odkrivkávam preč. Zrazu sa predo mnou objavili dvaja veľký SBSkari. Chcela som ich obísť zľava. Nedalo sa. Chcela som ich obísť sprava, nedalo sa. Ani pomedzi nich sa nedalo prejsť, dokonca ani popod nich. Otočila som sa smerom k Niallovy, ktorý sa len potmehúdsky usmial a hodil rukou. Otočila som sa smerom k tým chlápkom, ktorí ma vzali popod plecia a posadili naspäť na moje miesto. Niall mi dal pohár s vodou "Tu ma počkáš a pôjdeme na tvoj tréning."

· 2 hodiny neskôr

Ta sa aj stalo, tentoraz nám šoféra robil Zayn. Keď sme prišli k hale, poprosila som chalanov, aby počkali v aute. Odskackala som k dverám, kde už čakala celá tlupa chalanov. Keď zbadali, že chodím dáko zvláštne, tvárili sa naozaj zvláštne, sklamane. Prišla som k nim a postupne sme sa pozdravili, objímali a skákali si do náruče. Všetko som im vysvetlila, ale až keď sa tam objavil aj tréner. Zobrali to s humorom, ale trénerov vážny príhovor sme si aj tak vytrpeli "Vďaka tu prítomnej Miroslave..." keď povedal moje meno, všetci vybuchli do smiechu. Mám meno po mame, tá ho má po babičke, toto meno sa dedí a to dosť dlho. Ale každému je neuveriteľne smiešne! Keď sa všetci napokon utíšili, tréner pokračoval "Máme menšiu šancu vyhrať. Nechcem nikoho urážať, ale Miri je náš bonus a teraz keď ju nemáme, priznajte aj vy, že sme slabší. " cítila som ako sa červenám "Na sústredenie ju tiež nevezmeme, lebo by sa tam nudila, ale na zápas sa môže prísť pozrieť. Viem, že ten zápas je v Nemecku, ale aj tak by sme tam privítali tvoje povzbudzovanie." Otočil sa priamo na mňa, prikývla som. Musím tam byť! "Chalani, vy by ste sa teraz mali začať viac snažiť! Dnes je tréning do deviatej večer a zajtra od deviatej rána do tretej poobede a od šiestej podvečer až do desiatej." Všetci začali mrmlať nespokojnosťou "Ticho!" zhúkol tréner "Ak chcete vyhrať, začnite makať." Všetci začali nahlas kričať, jasať a výskať. Spomenula som si, že ma čaká Niall som Zaynom, tak som sa rozlúčila a odišla. Niall ma volal k nim na večeru, vraj budú opekať na záhrade. Ale ešte pred tým sme sa stavili u mňa doma. Nikto tam nebol, iba na stole som našla odkaz, na ktorom stálo "Viem, že si nahnevaná, máš na t plné právo! Ak prídeš a my u stále nebudeme, sme u babičky Bett, je tam aj teta Alice, ak chceš príď tiež. Ale ako ťa poznám, ostaneš doma, alebo u kamošky. Nečudujem sa ti!! V chladničke je tvoje obľúbené jedlo, cestoviny s lekvárom, orechmi, medom a čokoládou. Namiesto jabĺk som dala pomaranče, dúfam, že ti to bude chutiť aj takto! Ak nechceš byť doma, napíš aspoň odkaz, že kde si, len aby sme sa o teba nebáli. Aj keď si adoptovaná, to neznamená, že ťa nemáme radi, mys ťa máme radi a stále si naše malé dievčatko. Miroslava. Patríš do našej rodiny, vždy si aj patrila a už navždy budeš. S láskou mamka a ocko." Vzala som si trošku z dobroty v chladničke, ponúkla som aj Niallovy, ktorý zrejme umieral hladom, zjedol toho dosť. To čo som o ňom čítala je teda pravda!Zayn si zatiaľ prezeral zbierku gitár môjho bratranca. V tomto veľkom dome žijeme dve rodiny. Naša a teta Stela s ujom Gregom. Oni majú dve deti, sú ako moji súrodenci, ktorých nemám, alebo možno mám, len o tom neviem."Takže ty si ešte nemala chalana?" opýtal sa. Trošku som sa začervenala, ale bola som na seba aj pyšná. "No a?!" odmerane som sa opýtala. "Chcelo ťa dosť chalanov, prečo si nebrala ani jedného?" vyzvedal. "Čakám na toho pravého!" usmiala som sa.

Veď si zaspievajme, prečo nie?

Wed, 07 Mar 2012 16:23:07 +0100

Neviem, aký máte názro vy, ale ten človek, ktorý to spieva nevie spievať! :D

Prepáč človeče :D

Váš názor?

Je dosť vtipné, keď sa niekto nahr´va/natáča pri niečom, čo mu neide, no nie?! :D

Večer tu budem, takže zatiaľ- čaw-čaw-čaw :D

Imagine

Tue, 06 Mar 2012 12:29:23 +0100

Som adminka na jednej stránke.

Píšem tam aj imagine.

Pár ich sem dám.

Imagine 1: Sedíš v parku a zrazu ti niekto zozadu podá nádhernú červenú ružu. Otočíš sa a zadívaš sa mu do očí. Vidíš tie najkrajšie oči, sú také modré a pozerajú na teba.

"Ty si ......(meno)?" opýta sa Niall. Prikývneš a stále neveríš tomu čo sa deje. Prisadne si k teba a pobozká ťa na čelo, potom na krk a nakoniec na ústa. Strávite spolu prekrásny večer a ty sa bojíš, že ho už viac neuvidíš, lebo tu je len na jeden deň, no on sa ťa opýta "Budeš so mnou putovať po svete? Bez teba nemá môj život zmysel."

Imagine 2: Ty: "Ja som .....(meno)"

Niall: "Ja viem."
Čuduješ sa, odkiaľ pozná meno, rozmýšľaš a vôbec ti to neide do hlavy. Z tvojich očí zbadá, že tomu nerozumieš a preto sa usmeje, objíme ťa a potichu šepne "Tvoje meno som si zapamätal z mojich snov. AJ tú tvár, oči a úsmev."

Imagine 3: Plačeš, už tri dni to s tebou ide dolu vodou. Harry ťa odkopol, vykašľal sa na teba.

Na tvojej izbe sa náhle otvoria dvere a ty začuješ spev, jeho spev. Potom sa ocitne v tvojej izbe a povie " Vieš prečo som ťa opustil?"
Ty pokrútiš hlavou a ani sa na neho nepozrieš, ale on pokračuje "Lebo ma zabíjajú tvoje oči, tá krása. Vždy keď som s tebou, moje srdce chytá infarkt, ak by som umrel, aj ty by si chcela prísť o život. A to by som nedopustil." Presne toto si mu povedala, keď ste sa prvý raz pobozkali, tam na tej lúke, v daždi!

Imagine 4: Louis: "Sme kamaráti?"

Ty: "Dúfam, že áno."
Louis: "Nie, nie sme."
Slzy sa ti začnú lesknúť na tvári, on ťa chytí za bradu, nakloní sa k tebe a jemne ťa pobozká "Kamarátmi sme boli, ale tá fáza vzťahu je už za nami, teraz sme viac." Pobozká ťa zase.

Imagine 5: Prídeš k nemu domov a on sedí na gauči obklopený samými nezdravými vecami (na jedenie). Snažíš sa mu vysvetliť, aby to nechal, lebo bude mať cholesterol v p**. Ale on sa len usmeje a povie "Ty, si môj cukríček, si sladká a nevzdávam sa ťa. Si to najsladšie čo existuje!" ty sa len usmeješ a pochopíš, že mu nemôžeš vziať to, čo má tak rád.

Imagine 6: Sedíš doma, keď ti zrazu zazvoní telefón. Pomaly zdvihneš a pozrieš sa na číslo. Je to Liam. "Vieš, že som ťa dávno nevidel?!" opýta sa a pokračuje "Ideme von?" Tebe sa zrovna nechce, ale ideš. Vezmeš foťák a mieriš do parku, kde je dohodnutá vaša stretávka. Najprv fotíš prírodu a potom ti pred foťák skočí Liam. "Poď odfotíme sa spolu." navrhne a ty súhlasíš. Nastavíte časovač. Už iba sekundu a fotka bude hotová. Blíži sa k tebe stále bližšie a bližšie. Pobozká ťa a vtedy foťák cvakne.

Imagine 7: Si na rodinnej dovolenke pri mori. Sedíte na terase a obedujete. Zrazu sa pri vašom stole objaví jeden muž a mladý chalan. "Dobrú chuť." povie muž a pokračuje (rozpráva po anglicky) "Bývame tu vedľa a......" Nepočúvaš, pohľad máš zameraný na chalana, ktorý tiež po tebe pokukuje.Vieš kto to je. Je to Niall Horan, člen skupiny One Direction- tvojej obľúbenej skupiny.

Keď odídu tvoj otec povie "Tak toto bol môj kolega, no nie tak úplne, ale pracuje v tej firme, v ktorej aj ja. Dnes s nimi ideme na večeru.
Ty sa neskutočne tešíš a stále sa uškŕňaš, ale snažíš sa to zamaskovať!
Večeru si si naozaj užila, s Niallom si si dobre sadla. Dokonca ťa pozval na večernú zmrzlinu (okolo ôsmej). Sedíte pri vode a lížete zmrzlinu. On sa k tebe zrazu priblíži, pobozká ťa a povie "FOREWER."

Imagine 8: Sedíš na lavičke s Harrym. S chalanom, ktorého by chcela polka sveta len pre seba.

No on si vybral práve tebe, ste naozaj skvelí kamarát a to už naozaj dlho. Hráš sa mu s vlasmi. Zrazu ti chytí ruky a pozrie sa ti hlboko do očí. Trošku sa zľakneš, lebo ten pohľad vyzerá naozaj vážne, bojíš sa čo bude ďalej. On sa pozrie do zeme a povie "Už s tebou nechcem byť kamarát. Je koniec nášho kamarátstva." Do očí sa ti nahrnú slzy. Rýchlo sa zdvihneš a bežíš preč. Zrazu za tebou kričí ten zradca Harry. Keď sa neotáčaš, dobehne ťa a zastaví, obíjme a pobozká ťa, povie "Fáza nášho vzťahu-len kamarátstvo končí. Teraz sme viac než len kamaráti. teraz sme pár."

Imagine 9: Niall: "Urob ma šťastným."

Ty: "Ako sa to dá?"
Niall: "Poď sa so mnou najesť."
Ty: "Dobre. Kam ideme?"
Niall: "Do spálne. Chcem zjesť teba."

Imagine 10: Ideš na premiéru nového filmu kde hrajú One Direction.

Film už začal a zrazu sa pri tebe ozve rozprávanie, ty toho človeka upozorníš aby bol ticho. "prepáč, ale mňa to nebaví bez jedla." povie ten dotyčný. Naozaj, je to on!! ON-Niall!! Začnete sa spolu rozprávať a máte toho veľa spoločného. Po filme ťa pozve na colu. Spoločne popíjate a nakonci padne aj pusa. Od vtedy ste spolu!

Imagine 11: Ležíš v nemocnici, lebo máš zápaľ plúc (trebárs).

Príde k tebe sestrička "Za chvíľu sem príde jeden chalan, bude mať s tebou izbu. Nevadí?"
Ty: "Nie, ale nevadí to, že s chalanom?...."
Snažíš sa nájsť akúkoľvek výhovorku, len aby si mohla na izbe ostať sama, ale sestrička ťa nepočúva.
Zrazu sa do tvojej izby vrúti chalan, ktorého poznáš. Je to Niall.
Rozprávate sa celú noc. Strašne sa zabávate.
Ráno prídu všetci chalani pozrieť sa na ich "brata".....
Vtedy si ťa všimne Zayn, niečo pošepká chalanom a oni všetci obrátia na teba pohľad. Teba to vytočí "Vadí ti niečo?!" škaredo pozrieš na Zayna.
On sa začervená a Laim povie "On len povedal, že by tu chcel ležať namiesto Nialla." Zayn sa začervená ešte viac a uštedrí Liamovy jednu poriadnu facku.
Zayn sa s tebou začal rozprávať, lebo si sa mu zapáčila.
Rozprávali ste sa až kým Zayna a ostatných chalanov nevyhodili von.
O hodinu sa v tvojej izbe objavila sestrička s kyticou kevtou "To je pre teba"
Lístoček si prečítala, stálo tam: "I think you are beautiful. I think you are funny. I think you are perfect. I think I love you. With love Zayn.
A od vtedy ste spolu

Imagine 12: Pred tvojimi dverami sa objaví čokoláda, nevieš od koho.

O tri dni kvety. Stále nevieš.
O 6 dní Zayn.
Pozrie ti do očí a pobozká ťa! :)
On: Ty si tá z mojich snov!

Imagine 13: Sedíš v škole a celá znudená si píšeš poviedku o One Diretion.

Ako sa k vám do triedy vrútia, Niall ťa vezme za ruku, vyvedie na chodbu, kde ťa pobozká.
A zrazu sa to všetko splní

Imagine 14: V kaviarni sa snažíš každé ráno rozmýšľať a písať piesne.

V dnešné ráno sa ti vôbec nedarí.
Zrazu na teba niekto vyleje kávu. ty začneš nadávať a ani sa na neho nepozrieš, on sa iba ospravedlňuje. Je to Niall Horan, spoznáš ho podľa hlasu.
Ty: Prepáč, som podráždená, lebo dnes som nenapísala ani jednu sloho z piesne.
Zaujme ho to: Píšeš piesne?
Ty: Nie len to, aj spievam.-hrdo sa vystrieš
Zrazu začne niečo písať na tvoj papier
"Milujem ťa, ty to vieš.
Prvý pohľad, to je tiež."
Ty sa na neho zadívaš a od vtedy ste spolu.

Imagine 15: Si na koncerte 1D, tesne pri pódiu. Niall ťa chytí za ruku a vytiahne hore.

Spieva, ale potom sa ti zadíva do očí. Zmĺkne, ia sa na teba díva.
Zrazu ti dá mikrofón pred ústa a pošepne ti aby si spievala, ale ty ho nepočúvaš a on zvolá "My first true love."

Imagine 16: Vždy keď Harry spieva WMYB, myslí na teba.

Imagine 17: Sedíš na lavičke a zozadu ti niekto zakryje oči.

Zayn.
Pobozká ťa na líce.
Na krk.
A napokon na ústa.

Imagine 18: Dívaš sa do najkrajších očí a ucítiš ruku na svojom ramene.

Oči sa k tebe blížia, ale nie sú samé. Patria k nim aj ústa, ktorá sa dotýkajú tvojich.
Šepneš "Loui." a iba sa usmievaš.

Imagine 19: Sedíš Liamovy na kolene a on sa ti hrá s vlasmi, popri tom ťa bozkáva na krku a na ušiach.

Imagine 20: Už mesiace si SMSkuješ so Zaynom. Zrazu sa zjaví pri tvojich dverách, kde spieva WMYB len a len ppre teba.

Viem, že nie každému sa t páči, s niektorými nie som ani ja spokojná...ale čo narobím, aj ja som len človek!!

Postúpenie do finále SONB

Mon, 05 Mar 2012 19:49:47 +0100

Prosím si hlas :))

Postúpila som do posledného kola a chcela by som to vyhrať, prirodzene. HaHa-HaHa

Ak môžte, dajte mi prosím hlas, ako inak-oplatím :)

Dnes ráno som išla do školy s bolesťou hrdla.

Dokonca som aj hlas stratila a potom ma šte aj hlava začala bolieť!

Učiteľka, aj spolžiačky si mysliali, že mám teplotu.

Tak mi teda slovinárka dala tabletku.

No po ďalšej (tretej) hodine, som sa zastavila v zborovni a ohlásila si matikárku, lebo triedna je na lyžiarskom. Tá zavolala mojej mame, ktorá pre mňa prišla.

U doktorky sme sedeli asi hodinu.

Bol tam jeden sexoš s gitarou O.o....Akože fakt mal gitaru, ale iba v obale. mala sm chuť mu ju vziať, položiť na kolená a povedať "Hraj. Ja budem spivať."

Ale asi by som vela nezaspievala, keďže som nemalahlas :D:D

Potom som ležala u babky a čtala malého princa. Zaspala som.

Mama ma vzala domov okolo piatej.

No idem psať pokračovanie, zatiaľ čavte :)

18.časť

Sat, 03 Mar 2012 21:48:00 +0100

Vtedy som si spomenula, že v otcovom nahrávacom štúdiu je kniha, v ktorj má telefónne čísla asi stovky spevákov a speváčiek. Vedela som, že tam bude aj Liamove, lebo raz zariaďoval koncert pre One Direction.

Nedovolil mi sa s nimi stretnúť.

Vlastne, bola som vtedy v Prahe u sesternice, aj som chcela ísť kvôli nim do Londýna domov, ale voči sesternici, ktorá ma vídí raz za dva roky, by to bolo nezdvroilé!

Ráno som sa zobudila skoro, tak som šla do túdia. Auto som zaparkovala presne pred dverami.

Trmácala som sa na mojich nových topánkach dnu, tie boty boli vysoké a zlatisté.

Zaujímavé!

Pred kanceláriou môjho otca stále veľký chlap, ktrý by nahnal hrôzu komukoľvek "Ahoj Bob." pozdravila som ho.

Možno naháňa hrôzu výzorovo, ale je naozaj milý, má zlaté deti, s ktorými sa rada hrávam.

Jeho najmladšia dcéra má 5 rokov a je to naozaj sledký anjeliček!

Má ešte jednu dcéru, ktorá je o 5 rokov staršia ako najmladšia.

A na záver má syna, ktorý je tak starý ako ja...je to Patrickov otec!

"Dobré ránko. Čo ty tu tak skoro?!" opýtal sa hrubým ale starostivým hlasom

"Potrebujem niečo nájsť." odpovedala som, zatvárajúc sklenenné dvere na kancelárií.

Z najspodnejšie šuflíka som vytiahla veľkú knihu čísiel.

Pod písmenom L som našla Liam Payn a hneď som aj vyťukala číslo do telefónu.

Stalačila som "Volať".

Celá napätá som čakala, čo sa stane ďalej.

Zvonilo to!

Stále zvonilo!

Zrazu sa ozval naozaj prekrásny hlas, alebo skôr krik, hluk "Hi! There is Zayn." z pozadia polo počuť ďalší hlas "Zayn! It is my mobilephone. Give me it!"

Zayn povedal "By." a telefón preložil ďalšej osobe, ktoréj telefón patril "Hello. I am Liam."

"Hi, Liam. You don´t know who I am, but please, I need your help."

Chvíľu bolo ticho a potom sa ozval "Are you fan of One Direction?" opýtal sa

"No...Yes...I don´t know..." koktala som "Do you know who is Billy. Billy yours cousin."

"I know...What´s the madder. Is he okey?!" preľakane sa pýtal

"Yes. I are realy sad. He want you at his birthday."

Všetko som mu vysvetlila a dohodli sme sa, kedy sa stretneme. Chceme mu pripraviť ešte jednu oslavu, ktorá sa uskutoční trošku skôr. Tak povediac o tri dni!

Hlas prosím a dnešný deň!

Fri, 02 Mar 2012 20:38:26 +0100

Ahojte všetci!

Dnes asi pridám pokkračovanie- buď k jednej poviedke, alebo druhej, ešte neviem.

Mala by som pokračovať v písaní do školy. Kde sa chcem zapojiť do súťaže.

Píšem drámu.

Učiteľke sa to páči a dúfam, že bude aj porotcom!

Prosím. aby ste za mňa hlásli TU :)

Každému, kto za mňa hlásne ďakujem a ak mi ten hlas dáte a boli by ste milý, prosím napíšte mi sem do komnetu koľký je ten hlas :D

Ďakujem...

Asi pred hodinkou som sa vrátila z mesta.

V škole sme mali síce iba 5 hodín, ktoré boli celkom fajn.

Prvá bola slovina, kde som sedela s Kate a pozerali sme Rómea a Júliu (literatúra).

Ako ďalšia bola anglina, ale musela som sedieť sama...Nebolo to hrozné, lebo sme skoro nič nerobili, iba čítali text a pred tým nám dávala vety v priamej reči...dať do nepriamej!

Na nábožku som zase sedela sama (no Zuzka nebola v škole a Susie alias Zuzu sedela s Betty). Prezentovali sme projekty. Včera som ho celý okopčila z netu a ani som si ho neprečítala. Nazrela som do neho pred hodinou a už som učiteľovi len porozprávala, čo som si pamätala. Niečo mi doplnil a ja som potom tiež doplnila.

Nasledovala matika. Tam som (asi prvý raz) vvedela vypočítať takmer každý príklad.

Prežila som ďalšiu litiku a mohla som ísť na výtvarku.

Lenže tá začínala o druhej a ja som mala ešte hodinu. Pred školou som stretla Marry, ktorá ma vytihla do Mlynov (obchodné centrum). Tam mi napísal SMS Mirčo (kamarát), tak som sa s ním stretla (boli sme dohodnutý na pol piatu). Asi 5 minút sme boli všetci traja spolu (Marry, Mirčo a Mirča-ja) . Vzala som so sebou Mirča na výtvarku, kde čakal kým skončím. S učiteľom som sa dohadovala, že čo budem robiť ako záverečnú prácu. Fakt sa na to neteším. Asi body painting!!!! S Mirčom sme šli k divadlu- lepšie povedané na divadlo, ale vyšli sme iba po schodoch. Chvíľu sme tam fotili Nirtu, rozhodli sme sa ísť na Mlyny a odtiaľ fotiť. Chcela som odfotiť západ slnka, ale kým sme sa vytrepali na strechu, slnko zašlo. Sadli sme si do Wi-Fi zóny a kecali....

Boli sme aj v H(a-and)M, mali tam dokonalé triko GORILLAZ!

Milujem tú skupinu, peckááááá!

Ani som si nechcela dať to triko dole! Ale stálo 15 eur, to si nemozem kúpiť, elbo šetrím na sústredenie!

Idem písať pokračko :)) Zatiaľ čavte! :D